Návrh na rozpustenie strany podal na NS SR generálny prokurátor Jaromír Čižnár v máji 2017, teda pred takmer dvoma rokmi. O osude kotlebovcov by mal rozhodovať päťčlenný senát pod vedením predsedníčky Jany Zemkovej. Prítomný by mal byť predseda strany Marian Kotleba a generálny prokurátor Jaromír Čižnár, respektíve ich právni zástupcovia.
Päťčlenný senát NS SR doteraz skúmal procesné podmienky konania, študoval rozsiahly a právne náročný spisový materiál. “Senát sa zároveň oboznamuje s mimoriadnym množstvom navrhnutých dôkazov. Súčasťou spisu sú aj niekoľkohodinové audiovizuálne záznamy. Na rozhodnutie o žalobe v tejto veci zákon nestanovuje súdu žiadne lehoty,” objasnila koncom minulého roka hovorkyňa Važanová. Podľa jej vtedajšieho vyjadrenia snahou senátu je rozhodnúť v čo najkratšom čase.
ČÍTAJTE AJ: Čo najviac prekáža Čižnárovi na ĽSNS? Tu sú dôvody podania návrhu na rozpustenie strany
Čižnár podal návrh na NS SR koncom mája 2017. “Vyhodnotenie rozsiahlych zadovážených podkladov ukázalo, že politická strana Kotleba – ĽSNS ako extrémistická politická strana s fašistickými tendenciami svojím programom a činnosťou porušuje Ústavu SR, zákony a medzinárodné zmluvy. Podľa názoru prokuratúry cieľom tejto politickej strany je odstránenie súčasného demokratického systému v SR,” ozrejmila vtedy pre TASR hovorkyňa GP SR Predajňová.
GP SR podľa jej slov týmto uzavrela prešetrovanie vo veci viac ako 170 evidovaných podaní s požiadavkou podať NS SR návrh na rozpustenie tejto strany. “Nové skutočnosti po podaní návrhu generálneho prokurátora boli zaslané NS SR, nové dokumenty sa týkajú aktuálneho postupu vyšetrovateľa a prokurátora v trestných veciach vedených proti predstaviteľom politickej strany Kotleba – ĽSNS,” doplnila pred takmer dvoma rokmi Predajňová.
NS SR už raz a to koncom februára 2006 rozhodoval o zákaze činnosti kontroverznej, krajne pravicovej strany Slovenská pospolitosť – Národná strana (SP – NS), ktorej viacerí členovia čelili vtedy obvineniam z trestných činov.
Dôvodom na rozpustenie strany bolo podľa vtedajšieho generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, ktorý podnet na NS podal, skutočnosť, že strana svojimi stanovami, programom a činnosťou na území SR porušuje Ústavu SR, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy. Následne NS SR predchodkyňu ĽSNS – SP NS na začiatku marca 2006 aj zakázal. Viacerí členovia, medzi inými aj vtedajší “vodca” SP – NS Marian Kotleba a “pobočník vodcu” Ján K., vtedy čelili obvineniam z trestných činov podpory a propagácie hnutí smerujúcich k potláčaniu práv a slobôd občanov.
Kotleba-Ľudová strana Naše Slovensko vstúpila do slovenského parlamentu po voľbách 5. marca 2016, keď získala 8,04 percenta hlasov.V Národnej rade Slovenskej republiky (NR SR) strana získala štrnásť kresiel. V súčasnosti má poslanecký klub ĽSNS 13 členov.V súvislosti s utorkovým (9. 4.) pojednávaním Najvyššieho súdu SR o podnete na rozpustenie strany Kotleba-ĽSNS prinášame chronológiu udalostí, ktoré tomuto kroku predchádzali.
7. marca 1995 – Ministerstvo vnútra (MV) SR zaregistrovalo Ľudovú stranu. Subjekt vznikol potom, ako sa o registráciu neúspešne pokúšala strana Slovenský národný front. Následne sa rozdelila na Ľudovú stranu a Slovenskú pospolitosť.
9. mája 1995 – Na MV SR bola zaregistrovaná ako občianske združenie aj Slovenská pospolitosť. Ustanovujúci snem sa konal 24. augusta 1996 v Dolnej Krupej. Podľa webstránky Slovenskej pospolitosti sa v jej radoch objavil Marian Kotleba ako vodca v roku 2002.
20. októbra 2000 – Ministerstvo vnútra SR zaregistrovalo Stranu priateľov vína, ktorú založil Milan Fogaš, neúspešný kandidát na post prezidenta SR v marci 1998 (v tom čase prezidenta volili poslanci NR SR). Stranu neskôr, v roku 2010, prevzali stúpenci Slovenskej pospolitosti.
18. januára 2005 – MV SR zaregistrovalo Slovenskú pospolitosť ako politickú stranu aj napriek výhradám, ktoré voči tomuto subjektu vyslovilo počas predchádzajúceho obdobia.
5. júla 2005 – Do Komárna si prišlo pripomenúť sviatok sv. Cyrila a Metoda niekoľko desiatok prívržencov Slovenskej pospolitosti-národnej strany. Vzhľadom na prítomnosť demonštrantov z Maďarska musela zasahovať polícia, aby zabránila fyzickému stretu medzi Slovákmi a Maďarmi.
28. augusta 2005 – Slovenská pospolitosť zorganizovala vo Zvolene tzv. fakľový pochod. Predstavitelia Pospolitosti na podujatiach v Banskej Bystrici, v Martine či vo Zvolene odsúdili Slovenské národné povstanie (SNP) a označili ho za boľševický puč proti slovenskej samostatnosti.
28. októbra 2005 – Návrh na rozpustenie strany Slovenská pospolitosť-národná strana podal generálny prokurátor SR Dobroslav Trnka na Najvyšší súd SR. Dôvodom bola podľa Trnku skutočnosť, že svojimi stanovami, programom a činnosťou na území SR porušovala Ústavu SR, ústavné zákony, zákony, ale aj medzinárodné zmluvy.
1. marca 2006 – Najvyšší súd SR rozpustil Slovenskú pospolitosť-národnú stranu, pretože vo svojom ľudovom programe podmieňovala účasť občanov na voľbách do NR SR v registrácii v jednom zo stavov. Podľa senátu NS sa tým porušil ústavný princíp priamej, slobodnej a všeobecnej možnosti voliť a byť volený. Strana pokračovala v činnosti ako občianske združenie s názvom Slovenská pospolitosť.
17. júna 2006 – Niektorí čelní predstavitelia rozpustenej Slovenskej pospolitosti sa zúčastnili na parlamentných voľbách v roku 2006 na kandidátke Slovenskej ľudovej strany, tá však získala iba 0,16 percent hlasov.
6. septembra 2006 – Šéf občianskeho združenia Slovenská pospolitosť Marian Kotleba, ktorý bol učiteľom na banskobystrickom Osemročnom športovom gymnáziu, skončil ako pedagogický zamestnanec školy a pôsobil na jej pôde už iba ako technicko-hospodársky pracovník.
12. novembra 2008 – Občianske združenie Slovenská pospolitosť rozpustilo MV SR s odôvodnením, že šíri národnostnú nenávisť. Združenie sa voči tomuto rozhodnutiu odvolalo na Najvyšší súd SR.
17. novembra 2008 – Asi 500 pravicových extrémistov pod dohľadom mestskej aj štátnej polície demonštrovalo v uliciach centra Bratislavy v rámci zhromaždenia Pochod za slobodu.
18. mája 2009 – Strana priateľov vína zmenila názov na Ľudová strana sociálnej solidarity. Do tohto subjektu vstúpili predstavitelia Slovenskej pospolitosti, keď sa im počas roku 2009 nepodarilo zaregistrovať na MV SR stranu s názvom Naše Slovensko. Takýto subjekt už totiž existoval.
1. júla 2009 – NS SR na správnom konaní zrušil rozhodnutie MV SR z 12. novembra 2008 o rozpustení Slovenskej pospolitosti (SP) a vec vrátil na ďalšie konanie ministerstvu. NS SR uznal, že rozhodnutie ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD) bolo nezákonné a neboli splnené zákonné podmienky na rozpustenie SP. SP ako občianske združenie tak fungovala ďalej aj po odvolacom konaní na NS SR.
8. augusta 2009 – Na neohlásenom a nepovolenom zhromaždení v Šarišských Michaľanoch, kde sa zišli prívrženci Slovenskej pospolitosti, musela zasahovať polícia. Kotlebovi prívrženci hádzali na policajtov kamene, fľaše a sklenené poháre. Poriadkové sily ich spacifikovali a vytlačili z areálu futbalového ihriska.
22. augusta 2009 – Pochodom štyridsiatky členov a prívržencov Slovenskej pospolitosti do centra mesta Krompachy sa začalo protestné zhromaždenie proti rómskej kriminalite. Vodcu pospolitosti Mariana Kotlebuzaistila v ten deň polícia. Vyšetrovateľ ho obvinil pre trestný čin hanobenia národa, rasy a presvedčenia.
14. novembra 2009 – Ako nezávislý kandidát sa bývalý vodca Slovenskej pospolitosti Marian Kotlebauchádzal o post predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja. Získal 13.629 hlasov, čo predstavuje 10,03 percenta, teda nepostúpil do druhého kola.
22. februára 2010 – Pôvodne Strana priateľov vína a neskôr Ľudová strana sociálnej solidarity zmenila názov na Ľudová stranu Naše Slovensko, ktorý používa dodnes v podobe Kotleba-Ľudová strana Naše Slovensko.
9. marca 2010 – Marian Kotleba, bývalý predseda Slovenskej pospolitosti (SP), potvrdil, že bude kandidovať v parlamentných voľbách v roku 2010 ako člen Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS).
12. júna 2010 – ĽSNS získala v parlamentných voľbách 1,33 percenta hlasov, volilo ju 33.724 občanov. Neúspešne Marian Kotleba kandidoval v roku 2010 aj v komunálnych voľbách v Banskej Bystrici.
10. marca 2012 – ĽSNS v predčasných parlamentných voľbách dosiahla výsledok 1,58 percenta (40.460). V deň volieb zhodou okolností zhorel hrad Krásna Hôrka, čo podnietilo niekoľko zhromaždení ĽSNS v obci Krásnohorské Podhradie s avizovaným cieľom bojovať proti tzv. rómskej kriminalite.
9. novembra 2013 – Vo voľbách do VÚC skončil Marian Kotleba v prvom kole na druhom mieste so ziskom 21,3 percenta hlasov, volilo ho 26.521 voličov. Prvý bol Vladimír Maňka (Smer-SD) s 49,47 percentami (60.960 hlasov). V druhom kole 23. novembra zvíťazil Marian Kotleba, keď získal 55,53 percent (71.397 hlasov).
5. marca 2016 – Konali sa riadne parlamentné voľby do NR SR, v nich získala strana Kotleba-Ľudová strana Naše Slovensko 8,04 percenta (209.779 hlasov). V Národnej rade Slovenskej republiky (NR SR) získala štrnásť kresiel, dnes ju zastupuje 13 poslancov.
9. marca 2016 – Generálna prokuratúra (GP) vzápätí po voľbách zaevidovala desiatky elektronických podaní, ktoré vyzývali generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára podať na Najvyšší súd podnet na rozpustenie strany Kotleba–Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS).
25. mája 2017 – Generálny prokurátor Slovenskej republiky Jaromír Čižnár podal 24. mája 2017 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky návrh na rozpustenie politickej strany Kotleba–Ľudová strana Naše Slovensko.
26. júla 2018 – Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) podal obžalobu na predsedu parlamentnej strany Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) Mariana K. Obvinil ho z prečinu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd.
16. marca 2019 – Predseda ĽSNS Marian Kotleba sa zúčastnil na voľbách Prezidenta SR, v prvom kole získal 10,39 percenta hlasov (222.935) a skončil na štvrtom mieste za Zuzanou Čaputovou, Marošom Šefčovičom a Štefanom Harabinom.
21. marca 2019 – Správne kolégium Najvyššieho súdu (NS) SR vytýčilo termín zasadnutia vo veci prípadného rozpustenia parlamentnej strany ĽSNS na 9. apríla.
