Kandidátka opozičnej nacionalistickej strany VMRO-DPMNE Gordana Siljanovská-Davkovová dostala podľa týchto výsledkov 44,7 percenta hlasov.
Približne štyri percentá odovzdaných hlasovacích lístkov boli neplatné, informovala tlačová agentúra DPA.
Účasť na voľbách dosiahla v druhom kole 46,64 percenta, čím presiahla zákonom stanovenú hranicu platnosti, ktorou je najmenej 40 percent z 1,8 milióna oprávnených voličov.
Pri prvom kole volieb nového prezidenta 21. apríla mal vysokoškolský profesor Pendarovski pred Siljanovskou-Davkovovou — takisto vysokoškolskou pedagogičkou — len tesný náskok okolo 4000 hlasov.
Rozhodujúce pre jeho napokon jasnejšie víťazstvo bolo zrejme hlasovanie časti Albáncov, ktorí tvoria približne 25 percent obyvateľov balkánskej krajiny.
V prvom kole dostal 11 percent hlasov kandidát Blerim Reka, podporený dvoma albánskymi stranami, píše DPA.
Pendarovski (56) sa stane nástupcom súčasného konzervatívneho prezidenta Gjorgeho Ivanova, ktorý je v úrade už dve päťročné funkčné obdobia a nemohol opäť kandidovať. Mandát mu oficiálne skončí 12. mája.
Úloha prezidenta je v Severnom Macedónsku z väčšej časti ceremoniálna.
Napriek tomu boli voľby hlavy štátu považované za skúšku pre vládu sociálneho demokrata Zorana Zaeva po tom, ako sa bývalá juhoslovanská republika Macedónsko len vo februári premenovala na Severné Macedónsko.
Vnútropoliticky kontroverznou zmenou názvu urovnala krajina dlhoročný spor s Gréckom, ktorý blokoval jej integračné snahy.
Siljanovská-Davkovová vyvolala v nedeľu rozruch vyjadrením pre regionálnu televíznu stanicu kanálu N1, keď povedala, že ak voľby vyhrá a stane sa prezidentkou, bude naďalej používať názov Macedónsko.
Odchádzajúci prezident Gjorge Ivanov, ktorý je ako ona členom VMRO-DPMNE, podľa informácií médií odmieta podpisovať zákony, v ktorých sa uvádza nový názov Severné Macedónsko.
Pendarovski v predvolebnej kampani avizoval, že chce pokračovať v ceste k členstvu v Európskej únii a NATO.
