Voľby do Európskeho parlamentu majú jednu špecifickú vlastnosť- účasť voličov na nich je veľmi malá, čo znamená, že aj silná osobnosť bez silného straníckeho zázemia môže prekvapiť.
To je napríklad aj prípad kandidatúry herca Andreja Hryca – chce si otestovať svoju popularitu a ak by získal niečo cez tridsaťtisíc hlasov, mohol by prekvapiť.
V tom prípade je namieste aj osobná takzvaná door to door kampaň (od dverí k dverám), keď kandidáti osobne oslovujú voličov, aby prišli k voľbám.
Stačí, ak sa vytvorí nie veľmi obsiahla komunita skalných voličov a už to môže vyústiť do zaujímavého výsledku. V jeho prípade to však nepredpokladám. Iná je situácia v prípade Štefana Kuffu.
Tam je silná verejná podpora jeho brata, charizmatického kňaza Mariána Kuffu, čo jeho politickému projektu môže veľmi pomôcť. Podobne je to v prípade Slavomíra Harabina, synovca Štefana Harabina, ktorý kandiduje za Národnú koalíciu.
Meno Harabin je po nedávnych prezidentských voľbách dobrá značka. Jeho verejne deklarovaná podpora synovcovi, ktorý kandiduje do Európskeho parlamentu, sa tak môže silne kapitalizovať.
Minimálne v tom, že preskočí lídra kandidátky Petra Tomečka, ale aj v tom, že to strane prinesie toľko hlasov, že to bude stačiť na prelomenie päťpercentnej hranice.
Otázne je, ako s týmto posolstvom bude strana pracovať, ako ho spropaguje a dostane do širšej verejnosti.
