Výraznejšie rozdiely v zárobkoch medzi pohlaviami sú už len v piatich krajinách Únie. “Krajinou s najväčším „nesúladom“ medzi platmi mužov a žien je Estónsko, kde ženy zarábajú až o 25 % menej ako muži. Na druhom mieste sa umiestnila susedná Česká republika s rozdielom takmer 22 %,” vyčíslila analytička Poštovej banky Jana Glasová.
Na opačnom konci rebríčka sa nachádza Rumunsko, v ktorom je platový rozdiel najmenší, a to len 5,2 %. Podobne je na tom aj Taliansko, kde ženy zarábajú len o 5,3 % menej ako muži. V rámci krajín V4 je najväčší platový rozdiel v Česku. Nasleduje Slovensko a menšie rozdiely ako na Slovensku sú v Maďarsku aj v Poľsku.
“U južných susedov sú platy žien o 14 % nižšie ako platy mužov a v Poľsku ženy zarábajú len zhruba o 7 % menej ako muži,” doplnila Glasová.
Pod nižšie platy žien na Slovensku sa podpisuje viacero faktorov. “Sú to individuálne skúsenosti, zručnosti a prax zamestnancov, úroveň dosiahnutého vzdelania, ale aj rozdielne profesie. Existujú totiž oblasti či odvetvia, v ktorých sú priemerné platy vyššie, ale pracuje v nich viac mužov ako žien,” vysvetlila analytička.
Ide napríklad o IT sektor či technické odvetvia. “Okrem toho sú samozrejme rozdiely dané aj tým, že ženy v určitej fáze svojho života odchádzajú na materskú dovolenku, kedy ich zárobok výrazne klesá. Zároveň platí, že ženy často uprednostňujú starostlivosť o rodinu pred kariérou, kvôli čomu nezastávajú tak často napríklad manažérske a lepšie platené pozície,” doplnila Glasová.
Z hľadiska vzdelania je zaujímavé, že ženy v priemere dosahujú o niečo vyššie vzdelanie, ako ich mužské polovičky. “Priepastné rozdiely tam ale nie sú. V priemere za celú Úniu má dokončené vysokoškolské vzdelanie 30 % mužov a 33 % žien. Na Slovensku má ukončenú 'výšku' necelá pätina mužov, ale až takmer 27 % žien,” doplnila Glasová.
V prípade nižšieho vzdelania sú rozdiely medzi pohlaviami minimálne. Pri strednom stupni vzdelania je podiel žien nižší (64 %) ako podiel mužov (73 %).
“Dosiahnutý stupeň vzdelania teda nemá výraznejší vplyv na výšku mzdového ohodnotenia žien. Problém skôr spočíva v tom, že určité študijné odbory, ktoré sú v praxi lepšie platené, častejšie vyštudujú muži ako ženy. Príkladom môže byť IT sektor, či iné technicky zamerané štúdium,” tvrdí Glasová.
Nižšie mzdové ohodnotenie žien má súvislosť aj s ich slabším kariérnym rastom. Muži totiž vo všeobecnosti zastávajú vyššie pozície ako ženy. Slovensko sa tiež nachádza na úrovni európskeho priemeru, keďže ženy zastávajú tretinu manažérskych pozícií.
“Vplyv na nižšie zárobky žien má aj skutočnosť, že ženy častejšie pracujú na skrátený úväzok. Tento faktor je ale skôr typický pre vyspelejšie západné krajiny Únie,” hovorí Glasová. V priemere za celú Úniu pracuje na čiastočný úväzok len 9 % mužov, ale až 32 % žien.
Lídrom je v tomto smere Holandsko, kde prácu na kratší úväzok využíva až 76 % žien. Na čele rebríčka sa umiestnilo aj Rakúsko a Nemecko, kde takto pracuje až takmer polovica ženskej populácie. “Tieto čísla ale samozrejme zahŕňajú aj ženy, ktoré majú napríklad dve zamestnania na skrátený úväzok,” podotkla analytička.
Na Slovensku na čiastočný úväzok pracuje minimum žien, len 8 % spomedzi všetkých zamestnankýň. Na spodnom konci tohto európskeho rebríčka sa umiestnili hlavne nové členské krajiny Únie, okrem Slovenska aj Poľsko, Maďarsko, Bulharsko, Rumunsko či Chorvátsko.
