Na možné nedosiahnutie vyrovnaného rozpočtu upozornila vládu Národná banka Slovenska, Európska komisia, ale aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
“Výhrady rozpočtovej rady ohľadom nadhodnotených nedaňových príjmov prišli už v momente schválenia rozpočtu. Schválenie vyrovnaného rozpočtu sme vnímali najmä ako politickú odpoveď na požiadavku širšej verejnosti, nie ako snahu skutočne zodpovedne hospodáriť,” uviedol analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Radovan Ďurana.
Problematický môže byť vývoj nedaňových príjmov
Schválenie balíčka opatrení za 500 miliónov eur bez adekvátneho zníženia iných výdavkov je podľa neho dôkazom toho, že vyrovnaný rozpočet nie je skutočným cieľom vlády. “Hospodárenie s vyrovnaným rozpočtom neočakávame,” podotkol Ďurana.
Podľa analýzy RRZ deficit verejných financií v roku 2019 môže skončiť na úrovni 0,93 % hrubého domáceho produktu (HDP) namiesto vyrovnaného rozpočtu.
“Podľa RRZ horší deficit verených financií vzniká pre vyššiu výdavkovú stranu, nie nižšiu príjmovú stranu. Ekonomike sa síce darí o niečo menej, ako bol vládny odhad z jesene minulého roka, no na daňových a odvodových príjmoch to nevidieť,” priblížil senior analytik Tatra banky Juraj Valachy.
Problematický podľa neho môže byť vývoj nedaňových príjmov.
“Veľkou otázkou zostávajú nedaňové príjmy ako dividendy, emisné povolenky a podobne. Tam RRZ odhaduje výpadok až zhruba 300 miliónov eur,” upozornil Valachy.
Zároveň doplnil, že pod zhoršenie salda deficitu sa podpísalo aj podhodnotenie výdavkov zo strany vlády ako napríklad vysokého rastu výdavkov nemocenského poistenia, dávky v nezamestnanosti, ako aj navýšenia vianočného príspevku pre dôchodcov.
“Ďalej je to nárast investícií vlády o 170 miliónov eur a podhodnotene investičných výdavkov obcí,” spresnil Valachy.
Vidíme skôr nárast požiadaviek na výdavky
Vyrovnané hospodárenie neočakáva ani analytik ČSOB Marek Gábriš.
„Predpokladáme, že dosiahnuť vyrovnaný rozpočet by bolo mimoriadne ťažké a súčasný pohľad hovorí, že by si vyžadoval značné úsilie. Vzhľadom na aktuálnu situáciu skôr predpokladáme schodok okolo 0,8 % HDP,” vyčíslil Gábriš.
Pod horšie hospodárenie by sa podľa neho mohli tiež podpísať viaceré faktory.
“Napríklad ochladenie vonkajšieho prostredia, postupné materializovanie viacerých rizík, ako aj spomaľovanie domácej ekonomiky s efektom na výber daní. Otázne tiež je, aká bude reakcia na výdavkovej strane rozpočtu, lebo vidíme skôr nárast požiadaviek na výdavky,” vysvetlil Gábriš.
Najlepšie obdobie sa nateraz skončilo, vyhásil minister
Rezort financií však bol po kritike RRZ či EK optimistický. Viackrát v súvislosti s vývojom hospodárenia zopakoval, že Program stability počíta v najbližších rokoch s vyrovnaným rozpočtom. Nevylúčil však vplyv rizík.
Po úprave odhadu rastu ekonomiky, ktorý by mal v tomto roku zvoľniť o 0,3 bodu na 3,5 %, však upozornil minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) na to, že najlepšie obdobie sa nateraz skončilo.
Makroprognóza počíta s viacerými rizikami, ktoré ovplyvnia ďalší rast HDP Slovenska. Najväčším z nich zostáva spomalenie ekonomiky eurozóny, stupňujúci sa protekcionizmus v medzinárodnom obchode a tvrdý brexit bez dohody.
V najbližších týždňoch zverejní ministerstvo prognózu daňových príjmov.
“Až potom budeme vidieť, aký je skutočný dosah zmien v raste HDP. Podľa RRZ by vplyv výpadku daňových príjmov rozpočtu na deficit mal dosiahnuť 136 miliónov eur. To je suma, ktorú je možné vo verejných rozpočtoch s výdavkami za 37 miliárd eur ušetriť, ak je záujem,” dodal Ďurana.
