“Silné NATO je dobré pre Európu, ale je dobré aj pre Spojené štáty,” povedal v utorok Stoltenberg v rozhovore pre agentúru AP, ktorý poskytol počas svojej návštevy Nového Zélandu. “Mať 28 priateľov a spojencov je pre Spojené štáty veľkou výhodou,” dodal.
Stoltenberg tak reagoval na správy uverejnené v januári v denníku The New York Times, podľa ktorých americký prezident Donald Trump v roku 2018 v súkromných rozhovoroch viackrát naznačil, že chce, aby Spojené štáty vystúpili z NATO. Zdôvodnil to tým, že si viaceré členské štáty neplnia svoje záväzky ohľadne investícii do obrany.
“Po rokoch znižovania výdavkov na obranu začínajú všetci spojenci zvyšovať obranné rozpočty. Čoraz viac spojencov spĺňa dvojpercentnú smernicu,” povedal Stoltenberg, čím mal na mysli záväzok členských štátov NATO investovať do roku 2024 do obrany dve percentá HDP.
V súvislosti s ukončením Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF), ktorú v roku 1987 uzavreli Spojené štáty a bývalý Sovietsky zväz, šéf NATO povedal, že za zánik zmluvy nesie zodpovednosť Rusko.
Zmluva INF zakazovala Spojeným štátom a Sovietskemu zväzu a následne Rusku okrem iného výrobu, skúšky alebo vlastníctvo jadrových a konvenčných rakiet s plochou dráhou letu, ktoré majú dolet 500 – 5500 kilometrov a sú odpaľované z pevniny. Rusko i Spojené štáty plnenie INF tento rok pozastavili, keď sa vzájomne obvinili z jej porušovania. Spojené štáty od nej napokon v piatok oficiálne odstúpili, čo Rusko označilo za chybu.
