Medzi rokmi 2001 až 2018 bolo každoročne nahlásených niekoľko desiatok činov s antisemitským podtextom. Čísla týchto zločinov sa pohybujú v rozmedzí 28 až 64 zločinov ročne. V roku 2018 došlo podľa štatistík k 37 prípadom. Experti však predpokladajú, že drvivú väčšinu antisemitských zločinov a obťažovania obete vôbec nenahlásia. Odhady hovoria, že býva nahlásených len 28 percent takých zločinov. Ich skutočný počet tak môže byť až trikrát vyšší.
V Berlíne pôsobí od roku 2015 Výskumné a informačné centrum analyzujúce antisemitské útoky. Pracovníci centra tvrdia, že v roku 2016 došlo na území hlavného mesta k 470 činom s antisemitským podtextom, v roku 2017 už to malo byť 951 činov a v roku 2018 už 1 083 antisemitských zločinov a obťažovania. Berlínska polícia eviduje len tretinu podobných činov. Za rok 2018 to bolo 324 incidentov, čo naznačuje, že dve tretiny obetí antisemitských aktov sa na políciu naozaj neobrátia. Aj strážcovia zákona však tvrdia, že medzi rokmi 2017 a 2018 narástol počet týchto evidovaných zločinov o 18.
Berlínsky politológ Samuel Salzborn upozornil, že na sociálnych sieťach ľudia čoraz častejšie uverejňujú antisemitské statusy. V minulých rokoch sa občania sami držali viac na uzde.
Časť Nemcov verí, že židia využívajú tému holokaustu, aby pre seba získali nejakú výhodu. Zaznieva tiež názor, že židia sú lojálnejší k Izraelu ako k materskému Nemecku. V 30. rokoch 20. storočia hojne rozšírený názor, že židia riadia svet, čo tvrdil okrem iného aj Adolf Hitler, sa však v dnešnej spoločnosti takmer nevyskytuje. Podľa sociológov pôsobiacich v Bierfelde pri Lipsku verí tomuto názoru len asi 5,8 percenta Nemcov.
Nie je bez zaujímavosti, že podľa už spomínaného berlínskeho centra spáchali takmer polovicu (49 percent) z uvedených 1 083 antisemitských zločinov a antisemitskej šikany v roku 2018 občania bez jasného politického názoru. Len asi 18 percent týchto činov mali spáchať pravicoví radikáli.
Štúdie tiež ukazujú, že medzi moslimami prichádzajúcimi do Nemecka nájdeme viac občanov s antisemitskými názormi ako v nemoslimskej populácii.
Denník upozornil, že v roku 2017 bolo vyspovedaných 750 utečencov zo Sýrie, Eritrey či Iraku a viac ako polovica z nich javila antisemitské sklony. „Najmä migranti z arabských alebo severoafrických krajín inklinujú k antisemitizmu,“ poznamenali k tomu odborníci, ktorých vo svojich správach cituje spolkové ministerstvo vnútra. Zásadnú rolu tu vraj hrá aj vek. Čím mladší moslimovia, tým agresívnejšie sa o židoch vyjadrujú. Zároveň to však dáva nádej, že správnou výchovou v rodinách, v školách aj v moslimských komunitách sa môže táto agresia do istej miery potlačiť.
Už v roku 2013 rabín Daniel Alter zo židovskej komunity v Berlíne v rozhovore pre Tagesschau.de konštatoval, že silne antisemitské postoje cíti predovšetkým z tureckej a všeobecnejšie z arabskej komunity žijúcej v Nemecku.
Ďalšie informácie v nemčine nájdete TU.
