“Čísla ekonomiky v druhom štvrťroku sklamali. A hoci ich pravdepodobne ovplyvnili aj niektoré jednorazové faktory, nálada v európskej ekonomike naznačuje, že významnú korekciu smerom nahor nie je možné očakávať ani v nasledujúcich štvrťrokoch a ekonomický rast bude skôr ďalej slabnúť,” očakáva analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia Ľubomír Koršňák.
Vplyv na vývoj slovenskej ekonomiky bude mať podľa analytikov najmä slabnúci externý dopyt, prejaviť by sa mal nielen v spotrebe domácností, ale aj v investíciách. “Riziká sú stále vychýlené prevažne smerom nadol. Neistota ohľadom formy brexitu i rozsahu a časovania ďalších protekcionistických opatrení v globálnej ekonomike by sa dali menovať ako hlavné rizika v externom prostredí, od ktorého je malá otvorená ekonomika, akou je aj Slovensko, extrémne závislá.
Ich simultánne pôsobenie by v extrémnom prípade mohlo ekonomický rast vymazať aj úplne,” hovorí Koršňák.
Dobrou správou nie je ani vývoj vo svete. Spomalenie hlási aj nemecká ekonomika, ktorá je so slovenskou previazaná obchodne. Zlé čísla hlási aj Čína. “Nemecká ekonomika opäť koketuje s recesiou. V druhom štvrťroku sa oproti tomu prvému prepadla o 0,1 %. Ak sa údaj potvrdí a prepad nastane aj v práve prebiehajúcom štvrťroku, čo nemožno vylúčiť aj pre fatálne spomalenie čínskej priemyselnej výroby, Nemecko bude oficiálne v recesii,” podotkol hlavný ekonóm Czech Fund Lukáš Kovanda.
Podrobná štruktúra HDP bude zverejnená v septembri. “Predpokladáme, že čisté vývozy brzdili rast. Zahraničnému obchodu sa darilo viditeľne horšie ako na začiatku roka. Je možné, že určitá slabosť nemeckého priemyslu sa preniesla aj na slovenský. Investície v druhom štvrťroku boli ovplyvnené vysokou bázou z minulého roka súvisiacou s výstavbou štvrtej automobilky,” doplnila analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová.
Analytici UniCreditu pravdepodobne zrevidujú rast HDP Slovenska smerom nadol z troch percent na približne 2,5 %. “Slovenskú ekonomiku po období relatívne silnejšieho ekonomického rastu čakajú horšie časy, na ktoré sa, zdá sa, nie veľmi pripravila. Zaostávajúce investície, ktoré v predchádzajúcom ekonomickom cykle vrcholili na výrazne nižších úrovniach ako v tom predchádzajúcom cykle, znižujú potenciál rýchleho zotavenia po prvotnom odznení externého šoku,” vysvetľuje Koršňák.
Aj analytici Slovenskej sporiteľne očakávali pôvodne 3,4 % rast HDP. “Avšak vidíme mierne riziká smerom nadol a neskôr pristúpime ku revízii projekcie. Oblaky nad externým prostredím sa ešte nerozplynuli. V hre tiež ostáva pomalší rast Nemecka, eurozóny a Číny či nedoriešené spory v zahraničnom obchode a hrozba protekcionizmu,” doplnila Muchová.
Ekonomický rast sa podľa Koršňáka posunul viac smerom od rastu produktivity práce k rastu závislom na novej pracovnej sile, čo tlačí aj na rast miezd a znižuje medzinárodnú konkurencieschopnosť ekonomiky. “Slovensko pritom v posledných rokoch zaostáva v transformácií ekonomiky smerom k znalostnej ekonomike založenej na inováciách a je tak odkázané práve na manuálnu produkciu, kde je cena práce stále jedným z kľúčových faktorov konkurencieschopnosti,” doplnil Koršňák.
Analytici kritizujú vládu za to, že nevyužila dobré ekonomické časy. “Výrazný stimul nedokáže v čase cyklického spomaľovania ekonomike dodať ani vláda, priestor pre silný fiškálny impulz je limitovaný, keď Slovensko nevyužilo dobré ekonomické časy na výraznejšiu konsolidáciu verejných financií a časť dobrého výkonu ekonomiky doslova 'prejedlo',” dodal Koršňák.
