Podľa odhadu Českého štatistického úradu vzrástol hrubý domáci produkt v druhom štvrťroku tohto roka medziročne o 2,7 percenta. To hospodárstvo Nemecka, najväčšieho obchodného partnera Česka, v druhom štvrťroku medziročne vzrástlo iba o 0,4 percenta, čo je najhorší výsledok za posledných šesť rokov. Prečo rastie česká ekonomika výrazne rýchlejšie ako nemecká, ktorá už nejaký čas hlási zlé čísla?
Dáta sú veľmi zaujímavé. Ukazujú, že česká ekonomika zatiaľ veľmi nereflektuje vývoj vo svete a hlavne v Nemecku, ktorého ekonomika už padá. Ale prvé známky spomalenia už máme aj u nás. Tak napríklad priemysel v júni po očistení o vplyv počtu pracovných dní reálne medziročne klesol o 3,8 percenta. Hodnota nových zákaziek sa medziročne znížila o 9,9 percenta.
Aj slovenská ekonomika doplatila na svoju veľkú orientáciu na automobilový priemysel. Jeho priemysel už klesá. Slovensko teda už na Nemecko reaguje výrazne.
A čože to stále mám s tým Nemeckom: posledné dáta z Nemecka sú vážne alarmujúce.
Podľa štatistík zverejnených minulý týždeň poklesla nemecká ekonomika v 2. kvartáli medzištvrťročne o 0,1 percenta. Nemecké exporty v júni kolabovali, medziročne poklesli o osem percent.
Priemyselná výroba medzimesačne poklesla o 1,5 percenta. Dôvera investorov v nemeckú ekonomiku sa v auguste opäť prepadla a je na najnižšej úrovni od konca roku 2011.
Nemecká vláda pritom tento rok už znížila očakávaný rast na 0,5 percenta. Bola však stále prehnane optimistická.
Napokon nemecký Inštitút pre makroekonomiku a makroekonomický výskum oznámil, že na základe najnovších údajov rastie podľa neho riziko recesie v Nemecku v treťom kvartáli z 37 na 43 percent.
Dôsledkom je, že sa jasne stavia na ďalšie zníženie úrokových sadzieb ECB – to je najčastejší prostriedok, ako sa štátne inštitúcie snažia bojovať proti recesii.
Lenže výsledkom ďalšieho zníženia úrokov bude len ďalší rast cien nemeckých nehnuteľností a ich nedostupnosť.
Teraz je teda otázkou, ako dlho sa budeme tváriť my, že náš najväčší ekonomický partner, Nemecko, nemá problémy. Českej ekonomike pomáha, že má najnižšiu nezamestnanosť v EÚ.
Lenže trh práce má určité oneskorenie, vo štvrtom kvartáli to už pocítime. Ďalšie výrazné spomalenie rastu je otázkou mesiacov a nie kvartálov.
Možno skutočnosť, že prakticky všetky veľké banky v Česku hlásia za tohtoročný prvý polrok rast objemu úverov, čo je všeobecne príznakom prosperujúcej ekonomiky, považovať v tejto chvíli len za pozitívnu správu?
Skôr ako za znak prosperujúcej ekonomiky by som to označila za známku silného domáceho dopytu. A ten my skutočne silný máme. Sú to dve rôzne veci: to, či ekonomika rastie, alebo to, či ľudia majú veľa peňazí, utrácajú a berú si úvery. Jedno síce často vedie aj k tomu druhému, ale tiež to tak nemusí byť vždy.
Česká ekonomika ako celok, pokiaľ počítame všetky jej zložky, sa síce už spomaľuje, ale ako sme už hovorili, domácnostiam pomáha nízka nezamestnanosť a vysoký rast miezd, čo v nich vzbudzuje optimizmus.
A teda tieto domácnosti si tiež neváhajú brať úvery. Napokon kto by nemal chuť sa zadlžiť, keď sú úrokové sadzby také neuveriteľne nízke!
Ministerka financií Alena Schillerová informovala, že pre malých živnostníkov s ročným príjmom do jedného milióna korún (v prepočte asi 39-tisíc eur) pripravuje jej úrad zmenu zákona, po ktorej by bolo možné mesačne platiť minimálne základy sociálneho a zdravotného poisteného a k tomu 500 korún, celkovo teda približne 5 500 korún (v prepočte asi 200 eur). Daňovníkovi, ktorý by sa pre tento jediný odvod rozhodol, by sa tak výrazne znížila administratíva. Odpadla by mu povinnosť podávať daňové priznanie, nechodili by mu daňové kontroly, nemusel by platiť účtovné služby. Nestala by sa táto mesačná paušálna daň najústretovejším krokom štátu za všetkých vlád, čo kedy v Česku boli? Alebo nie je až taký dôvod nad týmto návrhom jasať?
Uvidíme, čo z toho ešte vylezie, ja som principiálne k akýmkoľvek takým návrhom nedôverčivá, pokiaľ ich neuvidím v praxi – prax sa často môže od vzletných slov dosť líšiť.
Vieme, že vláda hľadá ďalšie peniaze do rozpočtu, kde sa dá, takže sa mi nechce veriť, že by živnostníkom čokoľvek odpustila… Ale pokiaľ by sa skutočne zámer uskutočnil tak, ako sa dnes prezentuje, potom by to iste administratívu veľmi znížilo a to je pri dnešnom stave skoro viac žiaduce ako zníženie samotných odvodov.
Momentálne sa celosvetovo obchodujú dlhopisy s negatívnym výnosom v objeme 15,8-tisíc miliárd dolárov, na začiatku roku to bolo 8,4-tisíc miliárd dolárov. Napríklad za desaťročný nemecký vládny dlhopis v nominálnej hodnote 100 eur zaplatili v júli investori 102,64 eura, takže ich priemerný ročný výnos bude predstavovať mínus 0,26 percenta. Ešte menej uveriteľne pôsobí správa, že dánska Jyske Bank zaviedla hypotéku s fixnou desaťročnou sadzbou vo výške mínus 0,5 percenta, takže žiadateľ aj s úrokmi zaplatí menej, ako je výška jeho hypotéky. Môžete mi objasniť motiváciu toho, kto požičiava, keď vie, že späť dostane menej?
Je to ťažko predstaviteľné, ale centrálna banka vmanévrovala banky do situácie, keď sa im skutočne viac „rentuje“ požičiavať za záporný výnos. Aj banky sú totiž klienti, a to klienti centrálnej banky.
A vďaka tomu, že dnes sú peniaze bezhotovostné, ak má komerčná banka na svojom účte peniaze, musí ich mať uložené v centrálnej banke. Bezhotovostné peniaze si jednoducho nenapcháte do trezoru.
A centrálna banka pre komerčné banky stanovila ešte viac záporné úroky, než aké komerčné banky ponúkajú svojim koncovým klientom. Takže pokiaľ banky nedávajú úvery, v podstate ich centrálna banka „pokutuje“.
Sú teda nútené požičiavať, či chcú, či nechcú.
A to nie je všetko. Aby sa komerčné banky vyhli tomu, čo som práve opísala, snažia sa peňazí, ktoré im centrálna banka vnucuje, zbaviť všetkými možnými spôsobmi.
A jedným z tých spôsobov je, že za ne nakupujú dlhopisy, akcie a ďalšie cenné papiere.
Nakupujú aj veci, ktoré majú minimálnu hodnotu – stále je to však pre banky výhodnejšie, ako si peniaze nechať a platiť z nich pokutu v podobe záporných úrokových sadzieb.
A k čomu to vedie, keď banky vytvárajú taký obrovský fiktívny dopyt po rôznych cenných papieroch? K tomu, že tieto cenné papiere sú nezmyselne predražené.
A keď sú cenné papiere nezmyselne predražené, čo to znamená pre občanov? Znamená to, že ich majetok v penzijných fondoch, ktorý penzijné fondy investujú práve do týchto nezmyselne ohodnotených cenných papierov, je vo veľkom ohrození.
Jednoducho peniaze ľudí vo fondoch boli vložené do niečoho, čo nestojí za deravý groš, ale je to súčasne príšerne drahé. Zvyšok nech si už každý domyslí sám.
Ja poviem len toľko, že je to úplne trestuhodné správanie centrálnych bánk.
Spojené štáty zatiaľ nebudú uplatňovať desaťpercentné clo na niektoré čínske tovary, ktoré malo začať platiť od 1. septembra. Pri niektorých tovaroch potom clo dokonca zrušia. Odloženie cla sa bude týkať napríklad mobilných telefónov a laptopov, zrušené bude pri tovare dôležitom kvôli zdraviu či národnej bezpečnosti. Slová prezidenta Donalda Trumpa, ktorý na začiatku tohto mesiaca oznámil, že uvalí desaťpercentné clo na čínsky tovar, ktorého ročná hodnota dovozu dosahuje 300 miliárd dolárov, sa tak nenaplnia. Americké akciové trhy síce na správu reagovali prudkým rastom, ale vari je možné pri nepredvídateľnosti amerického prezidenta a jeho zmenách rozhodnutia pomaly každé dva týždne s určitosťou predpokladať, že najnovšie rozhodnutie americkej administratívy vydrží dlhšie ako do začiatku septembra, keď na rokovanie do Washingtonu dorazia čínski diplomati?
Myslím si, že je to len slovný pingpong a že americký prezident sa v skutočnosti vôbec nemieni s Čínou uzmieriť. Teraz potrebuje pre novú volebnú kampaň vyzerať prívetivo a potrebuje demonštrovať nejakú vôľu na dohodu, ale ja v ňu neverím. Vyjdime skôr z toho, že obchodná vojna trvá.
Donald Trump Zdroj: TASR
Zaujalo ma vyjadrenie viceprezidenta americkej spoločnosti Bruderman Asset Management Olivera Purscha, ktorý má na starosti správu investícií. Ten v reakcii na udalosti v Hongkongu, dianie okolo brexitu a obchodnú vojnu vyhlásil: „Každá centrálna banka na svete sa snaží ekonomiku podporovať a každý politik na svete sa snaží ekonomiku zničiť.“ Ako by ste vplyv centrálnych bánk a politikov na ekonomiku charakterizovali vy?
Je to, samozrejme, okrídlená hláška s nadsádzkou, ale presne chápem, čo mal pán na mysli. Ale ja by som si napriek tomu dovolila s tým nesúhlasiť.
Toto totiž platilo skôr. Nie tak dnes. Predtým na čele centrálnych bánk stáli odborníci, ktorí sa snažili ekonomike pomôcť, a na čele vlád dosť často nemehlá, ktoré nevedeli, čo robia, len sa chceli zapáčiť voličom.
Pred pár rokmi došlo nenápadne k zmene. Do čela centrálnych bánk začali byť tiež dosadzovaní politici a odvtedy sa správajú štýlom po mne potopa.
