“Najnovšie údaje a ukazovatele budúceho vývoja, ako sú nové exportné objednávky vo výrobnom sektore, nevykazujú presvedčivé signály oživenia rastu v najbližšej budúcnosti,” citovala prejav Draghiho na pôde Výboru Európskeho parlamentu pre hospodárske záležitosti agentúra Reuters.
Pred vyše 10 dňami prijala ECB ďalšie menové stimuly na podporu ekonomiky. Depozitnú sadzbu znížila ešte hlbšie do záporného pásma, z -0,40 % na -0,50 %. Navyše od novembra opätovne spúšťa program kvantitatívneho uvoľňovania.
Zároveň nevylúčila, že úrokové sadzby môžu v nasledujúcom období ešte klesnúť.
Draghi dodal, že sektor služieb, ktorý je základom ekonomiky eurozóny, zatiaľ podľa všetkého (nepriaznivým vplyvom) odoláva, donekonečna však nebude imúnny voči problémom proexportne orientovaných sektorov.
“Čím dlhšie budú pretrvávať problémy vo výrobnom sektore, tým väčšie sú riziká, že spomaľovanie ekonomiky zasiahne aj ďalšie oblasti hospodárstva,” povedal Draghi.
Keďže ECB už vyčerpala veľkú časť svojej palebnej sily na podporu slabého rastu ekonomiky, Draghi opätovne vyzval vlády, aby sa na podpore hospodárstva väčšou mierou podieľala fiškálna politika.
Uviedol, že ECB nepôsobí vo vákuu a potrebné sú aj ďalšie opatrenia, nie iba menová politika ECB. “Inými slovami, v eurozóne potrebujeme súdržnú ekonomickú stratégiu, ktorá bude dopĺňať a posilňovať účinnosť menovej politiky,” dodal.