Austrálčan čelí v USA 18 bodom obžaloby vrátane sprisahania za účelom ilegálneho preniknutia do vládnych počítačov a porušenia zákona o špionáži. Ak by ho usvedčili, vo väzení by mohol stráviť niekoľko desaťročí.
Právnici zakladateľa organizácie WikiLeaks žiadali viac času na predloženie dôkazov a tvrdili, že obvinenia proti Assangeovi sú politicky motivované, uvádza na svojej webovej stránke denník The Guardian.
Assangeov právnik Mark Summers v tejto súvislosti žiadal posunutie začiatku extradičného konania o tri mesiace, spresňuje na svojej webovej stránke stanica CNBC.
Súd na pondelkovom predbežnom pojednávaní súdu žiadosť o odklad zamietol a potvrdil, že sa konanie začne 25. februára budúceho roka.
Organizácia WikiLeaks rozhnevala Washington zverejnením státisícov tajných amerických diplomatických depeší obsahujúcich kritické hodnotenia svetových lídrov – od ruského prezidenta Vladimira Putina po členov saudskoarabskej kráľovskej rodiny.
Assange sa v roku 2012 uchýlil na ekvádorskú ambasádu v Londýne, snažiac sa vyhnúť extradícii do Švédska, kde ho obvinili zo sexuálnych zločinov, čo on odmieta.
Podľa vlastných slov by ho zo škandinávskej krajiny skôr či neskôr vydali americkým úradom.
Londýnska polícia vyvliekla Assangea z ekvádorského veľvyslanectva po siedmich rokoch, ktoré tam strávil, a súd mu udelil 50-týždňové väzenie za porušenie podmienok prepustenia na kauciu.
Tento trest si už odpykal, ale naďalej zostáva vo väzení, zatiaľ čo prípad jeho extradície pokračuje.
