Práve šéfka rezortu na minulotýždňovom rokovaní kabinetu zdôraznila nevyhnutnosť začať so sanačnými prácami čo najskôr, vzhľadom na havarijný stav brala i románskeho a západných palácov, ktorých sa rekonštrukcia týka.
Laššáková oznámila, že z celkovej alokácie schválenej vládou (4.820.000 eur) budú musieť ísť na sanáciu ešte v tomto roku tri milióny, aby hrad a hradné bralo prežili zimu.
“Keďže sa Románsky palác nachádza na cípe brala, ktoré sa zosúva, je pre nás naozaj životne dôležité, aby sme bralo zachránili,” vysvetlila ministerka.
Na otázku TASR, či rezort, vzhľadom na havarijnú situáciu, nezamýšľa urýchliť proces využitím výnimky zo zákona, umožňujúceho priame rokovanie so zhotoviteľom, Čorba odpovedal, že sa ministerstvo bude držať platnej legislatívy a konať v intenciách zákona.
“Slovenské národné múzeum však počíta s vypísaním výberového konania,“ dodal. Rezort si uvedomuje, že sanácii musí priať i počasie. “Riziko, že sa práce nezačnú, tu samozrejme je, počasie ovplyvniť nedokážeme,“ priznal Čorba.
Požiadavku na financovanie projektu sanácie havarijného stavu Spišského hradu vo výške takmer päť miliónov eur predložilo ministerstvo kultúry v návrhu rozpočtu do roku 2022 v rámci prioritných výdavkových titulov.
Okrem prostriedkov na sanáciu palácov (vyše 4,5 milióna eur) chce ministerstvo ďalších 300.000 eur použiť na spevnenie plôch a nádvoria a sanáciu hradného brala.
Spišský hrad je národnou kultúrnou pamiatkou zapísanou v Ústrednom zozname pamiatkového fondu.
Od roku 1993 je vedený aj v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO ako súčasť zápisu Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia. Je aj súčasťou územia európskeho významu Travertíny pri Spišskom Podhradí (NATURA 2000).
