Predovšetkým preto, lebo postkomunistická strana Ľavica (Die Linke) doterajšieho premiéra Boda Ramelowa sa stala po krajinských voľbách (zisk 31 percent) po prvý raz najsilnejšou stranou v niektorej zo spolkových krajín, ale aj preto, lebo krajne pravicová strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) zaznamenala výrazný nárast a svoj výsledok viac ako zdvojnásobila (z 10,6 na 23,4 percenta).
Nemeckí politológovia sa zhodujú na tom, že vytvorenie novej vládnucej koalície bude zložité a náročné, čo potvrdil pre nemeckú agentúru DPA aj berlínsky politológ Oskar Niedermeyer:
“Áno, môj prvý dojem bol — bude to nesmierne ťažké. Aj z prvých reakcií sme mohli tiež vidieť, že panuje určitá bezradnosť. Preto sa musí tento volebný výsledok najskôr stráviť. Bude to pravdepodobne trvať dlhší čas, pokiaľ sa podarí z tohto výsledku vytvoriť zmysluplnú vládu. Môže to byť úplne nový typ koalície alebo vznikne menšinová vláda,” konštatoval Niedermeyer.
So zdesením reagovala v pondelok na úspech AfD v Durínsku Ústrednú rada židov v Nemecku. Jej predseda Josef Schuster si podľa DPA myslí, že “výhovorka o protestnom hlasovaní” je neprijateľná, pretože práve v Durínsku nikto nepochybuje o politickej orientácii AfD. Mnoho voličov AfD skočilo na “lacný rasistické štvanie a devalváciu vládnucich strán”. “Ten, kto volí AfD, volí cestu k nedemokratickému Nemecku,” dodal Schuster.
Kresťanskodemokratická únia (CDU), ktorá v Durínsku víťazila od roku 1990, skončila až tretia so ziskom 21,8 percenta hlasov. Prepad z 33,5 percenta spred piatich rokov je jej najhorším výsledkom v tejto spolkovej krajine.
Kedysi silní sociálni demokrati z SPD, ktorí v uplynulých mesiacoch utŕžili viacero vážnych volebných porážok, sú v Durínsku štvrtí po poklese z 12,4 na 8,2 percenta.
Do durínskeho krajinského parlamentu sa dostali ešte zelení a liberáli z FDP.
