Váš pozmeňujúci poslanecký návrh, ktorý poslanci na dvakrát schválili v rámci novely zákona o sudcoch a prísediacich, zbavuje sudcu funkcie v prípade kandidovania vo voľbách do Národnej rady (NR) SR alebo Európskeho parlamentu. Takýto sudca, kandidujúci v parlamentných voľbách či eurovoľbách, tak po 15. októbri príde o funkciu sudcu. Štefan Harabin, podľa ktorého táto zmena dostala názov Lex Harabin, na to reagoval prehlásením, že ide o neústavný stav a v prípade súdneho sporu pôjde pre neho o najľahší proces. Čo si o tom myslíte?
Nikoho neprekvapí, že pán Harabin hovorí veci, ktoré sa nezakladajú na pravde a ktoré sa nakoniec ukážu ako nezmysly. A toto je podobný prípad. Každý schválený zákon je ústavný, dokiaľ Ústavný súd nerozhodne inak. Ale aj odhliadnuc od toho, Ústava SR hovorí, že sudca nesmie byť v politike a že ak sa niekto stane sudcom, musí sa vzdať všetkých dovtedajších politických funkcií, ak také mal.
A teda ak je sudca a vstupuje do politiky, nemá právo byť ďalej sudcom. Právo byť sudcom nie je ústavné právo, je to právo zo zákona. Keď niekto splní stanovené podmienky, prejde výberovým konaním a na základe ďalších skutočností má nárok, aby bol sudcom, tak sa ním môže stať a byť ním, pokiaľ spĺňa dané podmienky.
Pokiaľ tieto podmienky prestane spĺňať, tak o talár príde. Zákon o sudcoch a prísediacich pozná aj iné spôsoby, keď sudca o funkciu príde aj automaticky a tie prípady sú postavené oveľa viac na hrane ako tento prípad, ktorý som navrhol ja. Napríklad, ak sudca prestane mať trvalý pobyt na Slovensku a tento pobyt má v zahraničí, prestáva byť sudcom.
V čase, keď sme členmi EÚ a Únia je priestor s voľným pohybom osôb, tak to sa mi zdá byť oveľa viac na hrane. Pán Harabin neukázal, na základe čoho si myslí, že jeho ústavné práva sa porušujú, neukázal na žiadne ustanovenie, ktoré by jeho tvrdenie potvrdzovalo.
Môže ísť o obmedzenie pasívneho volebného práva?
Pasívne volebné právo je právo byť volený. Čo on je konštrukcia, ktorá je nepravdivá. Tento zákon nijako neobmedzuje jeho volebné právo. Pánovi Harabinovi nie je bránené, aby sa uchádzal o volenú funkciu, jemu je bránené, aby bol sudca, keď je zároveň politikom. A to sú dve rozdielne veci. Nikde nie je napísané, že sudca má právo byť sudcom do konca života.
Je v tomto prípade na mieste paralela s prípadom sudcu Petra Paludu, na ktorý poukazuje Harabin? V roku 2012 kandidoval za SaS do parlamentu, mal pozastavenú funkciu, ale neprišiel o ňu.
To sú politické argumenty, nie právne. Napriek tomu, že si myslím, že pán Harabin je politik a nie sudca, politiku vždy robil aj v talári, tak určite aj on vie rozoznať, že v tom čase bola platná iná právna úprava ako dnes. Teraz máme právnu úpravu, ktorá úplne náhodou súvisí so mnou, ale je to platný a účinný zákon Slovenskej republiky a on ako sudca by mal ten zákon rešpektovať.
A Štefan Harabin preto, že sa mu to nehodí, hovorí, že je zákon neústavný. Prípad pána Paludu bol iný, mal pozastavený výkon funkcie, ako ste správe uviedli, ale hlavne bola vtedy platná iná právna úprava.
Z minulosti sú skôr známe prípady opačného postupu – keď sa bývalý politik chce stať sudcom. Ako hodnotíte tieto prípady, keď zase môže ísť napríklad o využitie svojich predchádzajúcich známostí.
Ide o menej ťaživú otázku. Aj súčasná legislatíva pozná postupy na to, že sa to oddeľuje s výnimkou ústavných sudcov, tí majú predsa len špecifické postavenie. Súčasná úprava prechod z politiky do sudcovského stavu neumožňuje, je tam veľmi náročný proces výberu a nepoznám prípad, keď by išiel niekto z politiky priamo za sudcu, ak neberieme do úvahy šoféra pána Harabina, pána Sklenku a vieme, ako sa to skončilo.
Kritici vášho návrhu poukazujú na to, že bol prijatý cez poslanecký návrh, ktorý umožňuje obísť odbornú diskusiu.
Táto argumentácia je nepravdivá v dvoch rovinách. V prvom rade nikde nie je napísané, že poslanecký návrh je zakázaný alebo má byť nejako limitovaný na jednoduché prípady. Po druhé – toto považujem za jednoduchý prípad. Poznáme poslanecké návrhy, ktoré sú oveľa zložitejšie, najhorší z nich je prípad poslaneckého návrhu kolegu Madeja, ktorý v druhom čítaní navrhol najzásadnejšiu ústavnú zmenu, akú sme tu kedy mali v súvislosti s Ústavným súdom (Madejovým cieľom bolo aspoň čiastočné vyradenie prezidenta republiky z procesu obsadzovania Ústavného súdu a voľba kandidátov vo vopred určených dvojiciach – pozn. PL.sk).
V porovnaní s ním si myslím, že terajšia kritika môjho návrhu je vyfabulovaná. Tí, ktorí sa zastávajú Harabina, nepripustia, že niekto môže byť inteligentnejší ako on alebo on nemá pravdu. Ukážka toho, ako je Harabin mimo, je jeho vyjadrenie, že sa odvoláva na Štrasburský dohovor. Žiaden Štrasburský dohovor v tejto súvislosti neexistuje.
Asi mal na mysli Európsky dohovor o ľudských právach, v takomto prípade je kompetentný Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, ale dohovor bol podpísaný v Ríme. Je to ukážka, že varí z vody, že mu je jedno, čo povie. Tí ľudia, ktorí ho volia, žiadne rozdiely v tom nevidia.
Netajili ste sa tým, že váš návrh je proti Štefanovi Harabinovi. Ako hodnotíte jeho neskôr ohlásenú stranu Vlasť?
Harabin je zástanca toho najhoršieho zločineckého prúdu, ktorý sa ťahá celou existenciou Slovenskej republiky. Sú za ním veľmi temné sily, ktoré boli už pri založení Slovenska a ktoré si myslia, že Slovensko stále patrí im. Bol namočený v mnohých kauzách a preto sa snaží dosiahnuť to, aby sa nikdy nezisťovalo, čo všetko porobil, keď bol pri moci alebo keď bol sudca.
Spojí sa aj s čertom a diablom, je pripravený sa spojiť so Smerom, taktizuje, ale nemám žiadnu pochybnosť, že človek, ktorého sme mali možnosť počuť v telefonickom rozhovore s drogovým mafiánom, je schopný všetkého.
Ako sa z pozície opozičného politika pozeráte na jeho nedohodu s Marianom Kotlebom? Aj vo svetle jeho prvých získaných preferencií pohybujúcich sa na úrovni troch percent, či toho, že vás i ďalších politikov označil za tých, ktorí majú strach z jeho kandidatúry vo voľbách?
Nedá sa to predvídať, musíme zabojovať o to, aby neprekročil päť percent, musíme sa snažiť zabrániť, aby mu niekto pomohol dostať sa do parlamentu alebo získať funkciu v exekutíve. Ľudia sa boja situácií, ktoré ich ohrozujú, na tom nie je nič divné alebo nečestné. A je pravda, že ja, moje deti a každý, koho poznám, sa Harabinovho úspechu bojí.
Ak on hovorí, že sa ho bojíme, má pravdu. Preto robíme všetko pre to, aby nepokračoval v deštrukcii Slovenska. To, že si s ním nevie dať rady sudcovský stav, je len potvrdením toho, v akom stave je Slovensko. Vo vedení sú Harabinovi ľudia, ktorí čakajú, že ich spasí a vytiahne z tej špiny, v ktorej sa nachádzajú.
