Slovenský eurokomisár to spomenul po tom, ako predsedníčka EK Ursula von der Leyenová a výkonný podpredseda EK Frans Timmermans ekologický dohovor oficiálne predstavili na pôde Európskeho parlamentu (EP).
Šefčovič spresnil, že von der Leyenová ho požiadala, aby prispel k tvorbe “zelenej dohody” vedeckými podkladmi a využil na to možnosti vyplývajúce z agendy pre strategický výhľad
Vedecké údaje naznačili, že pri otepľovaní planéty budú mať obyvatelia južnej časti Európy o 40 percent horší prístup k pitnej vode, že pobrežné záplavy budú ohrozovať ročne 2,2 milióna ľudí, vyhubenie bude hroziť 16 percentám živočíšnych druhov a každý rok do EÚ príde približne 660.000 žiadateľov o azyl z regiónov so zhoršenými podmienkami pre život. Vedecké údaje a výpočty dodalo najmä Spoločné výskumné centrum Európskej komisie (JRC).
Kolégium komisárov podľa Šefčoviča vníma túto dohodu ako “najväčší projekt tejto generácie”, ktorý sa prirovnáva k pristátiu ľudí na Mesiaci. Dodal, že ide o obrovskú výzvu, ktorá zmení životy Európanov a priemysel a ktorá bude mať obrovský vplyv na ekonomiku.
“Ja som bol požiadaný, aby som vyčíslil, čo by to stálo, keby sme nekonali. Tie čísla sú závratné, mali by sme 90.000 úmrtí ročne navyše spôsobených príliš vysokými horúčavami, takmer 50 miliónov ľudí by žilo v permanentnom riziku povodní, ceny potravín by sa zdvihli o 20 percent,” uviedol niekoľko príkladov. Dodal, že týmto nákladom sa EÚ vyhne, ak bude premyslene a múdro modernizovať a “zozeleňovať” svoju ekonomiku.
Šefčovič ocenil, že eurokomisii sa podarilo do spomínaného dokumentu presadiť citlivý prístup k odvetviam, ako je strojárstvo, oceliarstvo či výroba cementu, čo sú energeticky náročné odvetvia. Špeciálny prístup k týmto odvetviam znamená aj ich ochranu pred nekalou konkurenciou zo zahraničia, napríklad dovoznou “uhlíkovou daňou”.
Šefčovič sa potešil aj zmienkam o Európskej aliancii pre batérie, čo je projekt pri ktorého zrode stál.
Priznal, že výzvou pre zelenú dohodu bude jej financovanie, o čom budú vo štvrtok v Bruseli rokovať hlavy vlád a štátov na summite EÚ. “Odpoveď je taká, že vytvárame Fond pre spravodlivú tranzíciu, kde budú rozvinuté tie myšlienky, s ktorými som prišiel v rámci pomoci pre uhoľné regióny. Tento fond a mechanizmus by mal narásť až do výšky 100 miliárd eur a mal by pomáhať tým regiónom, krajinám a odvetviam, ktoré budú musieť urobiť najviac úsilia, aby sa dopracovali k uhlíkovej neutralite v roku 2050,” vysvetlil.
Pre Slovensko bude zaujímavé, s akými projektmi pristúpi k rokovaniam o čerpaní zdrojov z tohto fondu, lebo financie budú určené na pomoc všetkým regiónom, ktoré sú závislé od energeticky náročných odvetví (oceliarne, cementárne, chemický priemysel).
Šefčovič upozornil, že netreba podceňovať význam zelenej dohody. EÚ si podľa neho musí uvedomiť, že nemôže nejakým spôsobom zmeny klímy len tak prečkať. “Keď sa pozrieme na tragické dôsledky tejto nečinnosti na generáciu našich detí a ich detí, tak zodpovedný prístup je taký, že treba konať a využiť transformáciu, ktorá nás čaká ako príležitosť na modernizáciu a využitie výdobytkov štvrtej priemyselnej revolúcie na to, aby sme obnovili a zekologizovali celý ekonomický cyklus v Európe,” zhodnotil situáciu.
V konkrétnej rovine EK príde s viacerými legislatívnymi návrhmi, ktoré už obsahujú aj štúdie o vplyvoch a potrebné vedecké podklady. V januári to bude návrh o fungovaní fondu pre spravodlivú tranzíciu, v marci eurokomisia predloží návrh zákona a klimatickej neutralite, prvý svojho druhu na svete. Šefčovič má na starosti prípravu zákonných štandardov pre “zelené” batérie, ktoré chce EK schváliť do októbra 2020.
