Osemdesiatosemročný herec Suchý v úvode prezradil, že z hlavy odstraňuje nepriaznivé veci, zameriava sa predovšetkým na to, čo ho motivuje a je mu príjemné, nemá preto dôvod sa dnes na nič sťažovať. Dnes sme podľa jeho slov krajinou smoliarov, lebo naše miesto v súčasnej Európe je nevýhodné. „Na to sme si však zvykli. Počítame s tým, že sa režimy z času na čas menia, niekedy vďaka vonkajším udalostiam, niekedy vďaka vnútorným,“ dodal s tým, že sa aspoň nenudíme.
Tento rok sme si pripomínali 17. november a vo verejnom priestore sa objavilo množstvo špekulácií, či sme skutočne prekonali revolúciu a tienisté momenty máme za sebou. Podľa Suchého horšie prejavy českého národa máme síce za sebou, ale zase prídu chvíle, keď sa vrátia a budú klíčiť. „Niekedy sme jednoducho dole a niekedy hore. Tak to funguje,“ podotkol zmierlivo divadelník.
Následne sa krátko zamyslel a povedal, že by zo všetkého najskôr chcel poďakovať KSČ za to, že ho začala vtedy postihovať. „Keby to nerobila, tak o mne nikto nevie. Tým, že proti mne začali písať a brojiť, na mňa upozornili a verejnosť ma začala vnímať. Preto im ďakujem,“ pousmial sa Suchý. Dráždil ich vraj predovšetkým tým, že v päťdesiatych rokoch, keď v akejkoľvek tvorbe nastal socialistický realizmus, spieval v jednej zapadnutej vinárni piesne Zastrelilo teľa kravu alebo Zlomil som ruku tetuške a ďalšie.
Zaspomínal si, že spoločenské a politické obdobie päťdesiatych rokov bolo neúnosné obdobie, až v šesťdesiatom sa napätie začalo uvoľňovať. Potom prišlo aj poďakovanie ZSSR. „Ďakujem Nikitovi Chruščovovi, že oni sa tu u nás zľakli a ubrali, lebo nevedeli, čo príde, prišli o idol Stalina,“ uviedol smerom k sovietskemu politikovi a vodcovi, ktorý v rokoch 1953 až 1964 zastával funkciu prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu a v rokoch 1958 až 1964 post predsedu Rady ministrov Sovietskeho zväzu.
„A vďaka patrí tiež aj Gorbačovovi. Ďakujem vlastne Sovietskemu zväzu a KSČ za to, že som tu dodnes,“ zhrnul Suchý s tým, že politika ho ovplyvňovala, či chcel, alebo nie. „Ja som v tom však korčuľoval a dokorčuľoval až ku dnešku a som spokojný,“ doplnil herec.
V čase totality zažil rad sklamaní, ale skôr vraj osobného charakteru. „Dianie v politike som bral, ako to prišlo. Nemal som žiadne ilúzie, a keď človek nemá ilúzie, nemôže byť ani veľmi sklamaný. Nemal som ilúzie ani o tých najbližších, teda ma neprekvapili, keď sa zachovali nepekne, bol to ich problém,“ uviedol.
Dodal, že v týchto najťažších časoch vedel kľučkovať a unikať zákazom. „Jeden zákaz stíhal druhý, aj tak som sa však uživil. Keď som nesmel do televízie, moje knihy a gramofónové platne išli na buničinu, robil som napríklad komentár ku kreslenému filmu v Ostrave, to nikto nevedel a nemohol to zakázať, alebo som jazdil po kluboch zväzu mládeže, robili sme večierky,“ menoval príklady Suchý.
Sám prirovnáva svoj zápas s ŠtB k šachu. „Keď si ma zavolali, vždy som manželke hovoril: Idem hrať šach. Rôzne som zahmlieval. Vedel som, akú maličkosť im smiem povedať, ktorá nikomu neuškodí. Raz som udal jednu kolegyňu, o ktorej som vedel, že ma udáva, bola však ich človek, tak z toho nič nebolo,“ uviedol Suchý s tým, že aj keď sa pred výsluchom vždy triasol, našiel v tom isté uspokojenie, ako v tom zvláda “korčuľovať”.
„Keď niekto na niečo dnes hundre, hovorím si, čo si mysleli, že všetko bude úplne ideálne? Niečo sa podarí, niečo nie. Dnes sú tu dve skupiny ľudí, ktorí sa majú radi medzi sebou a vzájomne sa nenávidia. Tú nelásku dávajú najavo vulgárnym, nevľúdnym a nenávistným spôsobom,“ povedal na záver Jiří Suchý, aké nedostatky si dnes všíma v českej spoločnosti.
Autor: nab
