Slovensko v súčasnosti dováža iba približne desatinu svojej spotreby a ceny silovej elektriny sa odvíjajú od energetickej burzy v Lipsku, uviedol pre TASR minister hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD).
Slovensko má dostatočné cezhraničné kapacity
Tretí zo štyroch blokov EMO by mohol byť spustený v druhom štvrťroku 2020, ani jeden z doterajších termínov však nebol dodržaný.
Slovensko posilňuje svoju energetickú bezpečnosť budovaním nových cezhraničných prepojení prenosových sústav a výraznejšiu zmenu ponuky na európskom trhu s elektrickou energiou a tlak na ceny tejto komodity by podľa Žigu nespôsobilo ani rýchle pripojenie oboch nových blokov EMO s celkovým výkonom 880 megawattov (MW).
“Zdrojov v Európe je násobne viac. Keď dáme do obehu 880 MW výkonu elektrickej energie, nebude to mať vplyv na cenu,” povedal Žiga.
Energetická bezpečnosť z hľadiska dodávok energie nie je podľa ministra ohrozená, pretože Slovensko má dostatočné cezhraničné kapacity, ktorými si dokáže elektrickú energiu doviezť.
Jadrová energia je dôležitejšia ako veterné alebo slnečné elektrárne
“Zároveň hovorím, že bude lepšie, keď vyrobíme viac energie na Slovensku, ako spotrebujeme, čo zlepší našu platobnú bilanciu aj bilanciu našich podnikov,” dodal Žiga.
Minister pripomenul výstavbu nových prepojení elektrických prenosových sústav s Maďarskom, ktoré v budúcnosti umožnia vývoz elektrickej energie na Balkán.
Jadrová energia je z hľadiska energetickej bezpečnosti podľa Žigu dôležitejšia ako veterné alebo slnečné elektrárne, ktoré sú závislé na prírodných podmienkach.
Tretí blok EMO už má za sebou studenú aj horúcu hydroskúšku a v súčasnosti sa opravujú zistené nedostatky. Po odstránení chýb by mal Úrad jadrového dozoru (ÚJD) povoliť zavážanie paliva do reaktorov.
Podľa predsedníčky ÚJD Marty Žiakovej by to mohlo byť na prelome prvého a druhého štvrťroka 2020. Rozhodnutie však môžu napadnúť niektoré záujmové skupiny, v takom prípade sa spustenie reaktora o niekoľko mesiacov oddiali.
Slovensko spotrebuje ročne okolo 30 terawatthodín
Štvrtý blok EMO by mal byť podľa plánu spustený približne rok po treťom. Minister upozornil, že aj vďaka jadrovej energii patrí Slovensko k európskym krajinám s najmenšou uhlíkovou stopou vo výrobe elektrickej energie.
“Len 10 % elektrickej energie sa vyrába z uhlia,” pripomenul Žiga. To stavia Slovensko v porovnaní napríklad s Poľskom, Českom, ale aj Nemeckom do pozície lídra vo výrobe elektrickej energie uhlíkovo neutrálnymi technológiami.
Slovensko spotrebuje ročne okolo 30 terawatthodín (TWh) elektrickej energie, uhlie sa na tejto výrobe podieľa vo výške 2,4 TWh.
“V Nemecku je 240 TWh. Ak má Európa rozmýšľať o tom, kde má rezervy, mala by sa pozrieť na tieto krajiny,” povedal minister.
