Vysvetlila, že stratifikácia bola kľúčovým projektom, plánovaným na 11 rokov. Vysvetlila, že prvým krokom je ozrejmiť, kde čo má byť a v akej dostupnosti.
Zreformovať potrebuje aj ambulantný sektor
“Potom poviete, čo tam má byť. A následne budete merať kvalitu. To neznamená, že máte len nemocnicu. My sme chceli povedať, že to, čo sa bude poskytovať, bude kvantitatívne a kvalitatívne merateľné. Na základe týchto výkonov budú nemocnice platené,” povedala.
V prípade, že by niektoré nemocnice nevedeli výkony robiť či robili by ich nekvalitne, podľa Kalavskej nemá zmysel “nalievať do týchto miest peniaze”.
“Na konci dňa by pacient mal dostať akútnu zdravotnú starostlivosť do 30 minút. Každý, kto potrebuje špecializovanú zdravotnú starostlivosť, by sa mal dostať do centra. Ideálny stav by bol taký, že by sme menej umierali na odvrátiteľné úmrtia. Do toho vstupujú napríklad aj skríningy,” priblížila.
Kalavská tiež tvrdí, že rovnako zreformovať potrebuje aj ambulantný sektor.
“Bez zmeny ambulantnej starostlivosti by stratifikácia nebola úplne úspešná,” tvrdí bývalá šéfka rezortu.
Pacient by vedel, kam má ísť, neblúdil by v systéme
Výsledkom “balíka”, ktorý ponúkala, by podľa jej slov bolo to, že pacient by vedel, kam má ísť, neblúdil by v systéme, ďalej centralizácia špeciálnych výkonov a kvalita.
Zdôraznila, že ako ministerka zdravotníctva by nemohla predstúpiť s materiálom, ktorý by spôsoboval chaos.
“V roku 2024 by sa dávali nové povolenia. Ak by niekto po čase, ako by sa to kreovalo, videl chybičku, všetko by sa dalo upraviť. Určite by to nespôsobilo chaos. Boli dané presné pravidlá, ktoré boli odkomunikované s odborníkmi, so zástupcami miest a obcí, s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, s riaditeľmi nemocníc,” pripomenula.
Vieme robiť špičkovú medicínu, ale mnohé priestory sú nevyhovujúce
Kalavská si myslí, že reforma bude nutná aj tak. Jedným z dôvodov je nedostatok zdravotníckeho personálu. Rovnako tvrdí, že Slovensko má kvalitných lekárov, zdravotné sestry aj ostatný personál.
“Vieme robiť špičkovú medicínu, ale mnohé priestory sú nevyhovujúce. Veľký pokrok je aj v tom, že máme nové prístroje,” skonštatovala. Slovenské zdravotníctvo podľa jej slov nie je zlé, len mu treba dať pravidlá.
Starostlivosť o dlhodobo chorých je veľký problém
Pre slovenského pacienta by si priala práve to, aby nikto “neblúdil” a aby mal každý rovnakú šancu dostať sa do špičkového centra. “Veľmi som chcela aj to, aby sme o dlhodobo chorého človeka vedeli dôstojne postarať.
To je veľký problém slovenského zdravotníctva,” zdôraznila s dôvetkom, že práve o toto sa mal postarať zákon o dlhodobej starostlivosti o pacienta. Ten by podľa jej slov priniesol viac možností pre pacienta aj jeho rodinu.
O alibizme pri povinnom očkovaní detí
Jednou z kľúčových oblastí, na ktorej bude ešte treba pracovať, sú podľa jej slov medicínske štandardy. Myslí si, že zdravotníctvo môže byť stále efektívnejšie. Priestor na zlepšenie vidí aj v opatreniach, ktoré mal rezort naplánované.
Jedným z nich malo byť aj povinné očkovanie detí.
“Každý rozpráva, že bolo niečo nedotiahnuté. Je to alibizmus, keď sa niekto nevie konkrétne vyjadriť, čo bolo zlé. Niektorí si ani zákony neprečítajú, dostanú z ďalšej ruky nejakú informáciu, podľa toho zahlasujú,” zdôraznila Kalavská.
Kalavská politickú budúcnosť komentovať nechce
Dodala však, že si váži, že premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) jej ministerstvo “podržal”.
“Bez neho by sme nemohli naštartovať mnohé zmeny,” dodala. Ma margo svojej budúcnosti povedala, že ju to stále “ťahá viac do nemocnice medzi pacientov”. Svoju prípadnú politickú budúcnosť komentovať nechce.
