Malová prejav tiež považuje za “vyvážený” a “veľmi osobný”.
„Pre mňa v jej slovách rezonoval tón prejavu Václava Havla v roku 1990. Spojením – zvládneme to – dáva nielen nádej, ale snaží sa spájať rozdelenú spoločnosť. Je to už jej osobné logo, podčiarkujúce jej osobný príbeh a skúsenosť,” komentovala.
Aj keď prejav hlavy štátu bol podľa politologičky nadstranícky, nemyslí si, že sa stretne s pozitívnym hodnotením všade a u všetkých, najmä u politikov. “A to aj v súvislosti s tým, že apelovala na zavedenie reforiem, ktoré by posilnili zodpovednosť polície, prokuratúry a súdov,” tvrdí politologička.
Láštic hovorí, že prejav bol síce kritický, ale nebol adresný voči nikomu.
„Bol nadstranícky, neútočil voči konkrétnym stranám. Skôr ukazoval na témy, ktoré sú dôležité. Jediné vymedzenie prichádzalo v momentoch, keď prezidentka kritizovala jednotlivcov pôsobiacich v súdnictve, prokuratúre, v polícii alebo v politike. Z môjho pohľadu bol nekonfliktný,” povedal.
Tri línie prejavu
Politológ videl v prejave hlavy štátu tri línie.
„To, že ide o prvý takýto prejav, môže byť vnímané tak, že ide o jeden z tých najvážnejších. Tam má prezidentka možnosť, ako nastaviť spôsob, akým komunikuje. Mne sa zdá, že v tomto prezidentka Čaputová prísne strážila líniu, ktorú v zásade ukázala už počas volebnej kampane, ale aj počas jej doterajšieho pôsobenia v úrade. Pokúša sa zdôrazňovať to, s čím v zásade oslovila voličov v prezidentských voľbách, a to je nekonfliktnosť a vymedzovanie sa voči politikom a predsedom politických strán. Zvýrazňovanie termínov ako brat a sestra v konečnom dôsledku akoby ukazuje jej spôsob komunikácie a možno aj víziu toho, ako si predstavuje vedenie politík,” komentoval.
Poukázal aj na to, čo v prejave nezaznelo.
„Napríklad ani raz nezaznelo slovo extrémizmus. Jej celý prejav bol akoby veľmi inkluzívny. Nevymedzuje sa voči nikomu, ale skôr sa snaží ukazovať rôzne skupiny ľudí na Slovensku, ktoré spolu nemusia súhlasiť, ktoré môžu rôzne vyzerať, ktoré sú z rôznych dôvodov spoločnosťou vymedzované, či už je to z dôvodov chudoby, farby pleti, inej sexuálnej orientácie,” tvrdí.
Tretiu líniu, ktorú politológ vnímal, bolo prepojenie s témou blížiacich sa parlamentných volieb. Zaujímavé sa mu zdá, že Čaputová pomenovala problém, ktorému bude Slovensko zrejme čeliť v nasledujúcich dekádach, a to je zdravotníctvo a starnutie populácie spojené s dôstojnou starostlivosťou.
„Prezidentka to otvára ako veľkú problémovú tému, ktorá sa často v rukách politikov mení na veľmi jednoduché frázy. Na to, že sa snažia rozdávať čo najviac peňazí bez toho, aby ukazovali, aké dopady bude mať takéto rozhadzovanie prostriedkami o desať až 20 rokov a čo to bude znamenať pre budúce generácie dôchodcov,” zhodnotil.
Podľa Malovej sa Čaputová znovu prihlásila k trom základným hodnotám, ktoré obhajovala vo svojom programe, a o ktoré sa usiluje vo svojej činnosti.
„Nimi sú spravodlivosť a férovosť, dôstojný život nielen pre seniorov, ale aj pre všetkých, ktorí žijú na okraji záujmu spoločnosti a napokon problém životného prostredia. Je dobré, že sa naďalej týchto cieľov drží,” mieni. Politologička si tiež myslí, že podľa prezidentky problémy musí spoločnosť prekonávať spoločne, keďže verí v silu spolupatričnosti.
