“Ministerka zvládla reformu Policajného zboru (PZ) SR, čo bolo najväčšie očakávanie pri jej nástupe do tejto funkcie,” skonštatoval Hrnko.
Galko si myslí, že nové pravidlá voľby policajného prezidenta by boli oproti minulosti pokrokom v medziach zákona, lenže novela podľa neho “betónuje prezidentov v prospech vládnych koalícií, ktoré majú väčšinu v brannobezpečnostnom výbore”.
Laurenčík pripomenul, že zmena zákona prišla po protestoch po zavraždení novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Policajný prezident a riaditeľ Úradu inšpekčnej služby sa však podľa neho aj napriek novele naďalej vyberajú po politickej línii.
Taktiež hovorí o “betónovaní” vo funkcii. “Ale aspoň zaviedol verejné vypočutie kandidátov na Výbore pre obranu a bezpečnosť,” dodal k novele.
Voľba policajného prezidenta sa v roku 2019 konala po prvý raz s novými pravidlami, ktoré zaviedla novela zákona o policajnom zbore prijatá v roku 2018.
Na ustanovenie do funkcie je potrebná zhoda výberovej komisie
Prezidenta naďalej vymenúva minister vnútra, avšak až na základe výberového konania a len s odporúčaním parlamentného brannobezpečnostného výboru, ktoré musí odobriť nadpolovičná väčšina jeho členov.
Na ustanovenie do funkcie je potrebná zhoda výberovej komisie, výboru pre obranu a bezpečnosť a ministra.
Na základe novely vznikol tiež Úrad inšpekčnej služby, ktorý má odhaľovať a vyšetrovať trestné činy príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov, tiež kontrolovať zákonnosť postupu policajtov.
Šéfa inšpekcie menuje vláda na návrh ministra vnútra. Ten musí prejsť výberovým konaním, jeho menovanie tiež závisí od odporúčania brannobezpečnostného výboru.
