Prímerie v Líbyi trvalo krátko. Vláda pozastavila mierové rokovania

    0
    Líbyjčania na archívnej snímke protestujú počas demonštrácie proti vojenskej operácii vedenej veliteľom východolíbyjskej armády poľným maršalom Chalífom Haftarom na Námestí Martýrov v Tripolise (Autor: TASR)

    Ku kroku došlo po utorkovom raketovom útoku na prístav v hlavnom meste Tripolis, ktoré je cieľom niekoľkomesačných operácií vojenského veliteľa Chalífu Haftara pôsobiaceho so svojimi silami vo východnej Líbyi a snažiaceho sa zvrhnúť medzinárodne uznanú vládu národnej jednoty líbyjského premiéra Fájiza Sarrádža.

    „Oznamujeme prerušenie svojej účasti na mierových rokovaniach, ktoré sa konajú v Ženeve, a to až dovtedy, kým nebude zaujaté pevné stanovisko voči agresorovi (Haftarovi) a jeho porušovaniu prímeria,” uviedli predstavitelia vlády národnej jednoty vo vyhlásení, z ktorého v noci na stredu citovala tlačová agentúra AFP.

    Haftarove jednotky bombardovali prístav s cieľom zničiť tureckú loď naloženú zbraňami určenými pre sily Sarrádža.

    Jeho vláda v reakcii na útok presunula ďalej od prístavu všetky plavidlá vrátane ropných tankerov.

    Turecko poslalo od začiatku januára do západnou vládou ovládaného Tripolisu a Misuráty už niekoľko lodí naložených zbraňami a ťažkou technikou.

    Útok na tripoliský prístav predstavuje najnovšie porušenie nestabilného prímeria, ktoré vstúpilo do platnosti v januári.

    Prímerie sprostredkovalo Rusko, ktoré podporuje Haftara, a Turecko, ktoré podporuje medzinárodne uznanú vládu v Tripolise.

    Veľvyslanec pri OSN pre Líbyu Ghassan Salamé v utorok otvoril vo švajčiarskej Ženeve druhé kolo mierových rozhovorov o ukončení bojov medzi znepriatelenými líbyjskými stranami.

    Sarrádžovu vládu zastupovalo päť činiteľov a rovnaký počet i Haftarovu Líbyjskú národnú armádu.

    Sarrádžova vláda kontroluje už len líbyjskú metropolu a malú časť územia na západe krajiny.

    Od apríla 2019 čelí ofenzíve Haftara, ktorý sa snaží dobyť Tripolis.

    Haftarom podporovaná vláda so sídlom v Tobruku ovládla v posledných rokoch celý východ a juh Líbye vrátane kľúčových ropných polí.

    V Líbyi vypukol chaos po povstaní z roku 2011, ktoré leteckými údermi podporila aj vojenská aliancia NATO.

    Povstanie v rámci tzv. arabskej jari viedlo k pádu dlhoročného režimu líbyjského diktátora Muammara Kaddáfího a k jeho smrti.

    - Reklama -