Portál Postoj.sk upozorňuje na zaujímavú debatu o atmosfére na univerzitách, ktorá sa vedie v Amerike, pričom sa stále častejšie zdôrazňuje fakt, že sa zo škôl vytratil dopyt po názorovej pluralite. Študenti tam čoraz častejšie blokujú akcie a prednášky, kde im nevyhovujú postoje zúčastnených, či žiadajú právo nebyť konfrontovaní s názormi, ktoré pokladajú za urážlivé.
„Súvisiacim fenoménom je aj faktické vyhynutie konzervatívneho hlasu medzi profesormi, predovšetkým v spoločenskovedných disciplínach, ktoré zďaleka nemožno vysvetliť nedostatkom použiteľných dostupných kapacít,“ píše Fero Múčka s tým, že cituje komentátora Fareeda Zakariu, ktorý hovorí, že americké univerzity sa zaviazali k všetkým typom rôznorodosti okrem tej intelektuálnej a konzervatívne hlasy sú umlčiavané.
Podľa Zakariu sa stále častejšie prejavuje agresivita a malá chuť spolu diskutovať.
Slovenská verejná debata je jedným veľkým paradoxom
„Slovenská verejná debata je tiež jedným veľkým paradoxom. Napriek všetkým prívlastkom, ktorými hodnotíme slovenskú spoločnosť ako konzervatívnu, dlhodobo tu neexistoval priestor, kde by bolo možné sledovať zmýšľanie konzervatívneho tábora,“ píše Múčka, pričom sa tento paradox podľa neho najviac prejavil počas pochodov za život či počas debaty okolo referenda o rodine. Podľa neho tu neexistovalo ani jedno významnejšie médium, ktoré by sa priklonilo ku konzervatívnemu chápaniu týchto hodnôt.
Kritika neobišla ani verejnoprávne médium, ktoré sa vzdalo úlohy zabezpečiť debatu medzi dvoma stranami.
„Liberálne prostredie síce hovorí o prínosoch rozličnosti, v skutočnosti sa však s konzervatívcami osobne nekonfrontuje. V tomto to majú konzervatívci vo verejnom priestore vyriešené. Keďže je ich tam výrazne menej, konfrontácii s protinázorom sa jednoducho nevyhnú,“ dodáva komentátor. Preto sa podľa neho stáva to, že sa nekriticky a ľahko medzi elitou rozširujú klamlivé skratky, napríklad, že je súvis medzi religiozitou a podporou ĽSNS.
Podľa prieskumu Focusu z apríla tohto roka je zrejmé, že LSNS má najmenší percentuálny podiel veriacich voličov medzi politickými stranami. Predbehla ju aj strana Sme rodina Borisa Kollára a tú dokonca aj SaS. Najviac veriacich voličov má KDH, potom SMK, SNS a Smer-SD.
„Je známe, že ľudia fungujú v podobných schémach, bez ohľadu na svetonázor. Každý sa radšej obklopuje ľuďmi, s ktorými súhlasí, a rýchlejšie „lajkuje“ názor, ktorý mu konvenuje,“ uzatvára autor s tým, že cieľom príspevku bolo vsunúť publiku do hlavy chrobáka pochybnosti, „aby sa v tej hlave zobudil vždy, keď pod tlakom okolitého prúdu vo svojej bubline uveríte tomu, že tam všade okolo sú len beštie“.
