Americké médiá aj väčšina politických elít vo všeobecnom zmysle slova Donaldovi Trumpovi vyčítajú jeho neochotu explicitne odsúdiť belošských ultrapravicových extrémistov, ktorí cez víkend vyčíňali počas násilných nepokojov v meste Charlottesville vo Virgínii. Protesty vyvrcholili tým, že jeden z pravicových radikálov v plnej rýchlosti narazil autom do davu ľavicových odporcov a usmrtil jednu ženu, ďalších ľudí potom vážne zranil.
Donald Trump násilie odsúdil, podľa niektorých však príliš neskoro a nie dostatočne dôrazne. Hlavný problém však väčšina amerických mainstreamových médií vidí v tom, že nebol konkrétny. Trump totiž cez víkend odsúdil násilie v Charlottesville iba vo všeobecnej rovine bez toho, aby jasne menoval a odsúdil jednu konkrétnu skupinu.
Násilie v Charlottesville na oboch stranách…
Pravda totiž je, že v Charlottesville dochádzalo k násilnostiam zo strany oboch zúčastnených táborov: teda nielen rasistov, neonacistov či, ako ich kulantne nazýva americká tlač, tzv. white supremacists (belošských šovinistov vyznávajúcich nadradenosť bielej rasy), ale aj ľavicových extrémistov z radov hnutia Antifa a ďalších. Aj zástupcovia ľavice boli totiž podľa dostupných snímok a videozáznamov kolujúcich po internete ozbrojení, hoci iba bejzbalovými palicami; oproti prívržencom belošskej nadradenosti, ktorí sa v uliciach mesta pohybovali v plnej poľnej a s automatickými zbraňami, však boli v značnej nevýhode.
Belošskí šovinisti prišli do mesta na protest proti plánovanému zvrhnutiu sochy konfederačného generála Roberta E. Leeho, ku ktorému malo dôjsť na popud miestnej demokratickej administratívy. Generál Lee podľa demokratov symbolizuje rasistický režim americkej Konfederácie z čias občianskej vojny. Lenže pozícia rasistov a neonacistov je na americkom juhu tradične veľmi silná. Plánované zvrhnutie konfederačnej ikony tak mohlo v podstate prebehnúť bez mohutných protestov len veľmi ťažko.
Reportáž denníka The New York Times o tom, ako v Charlottesville vypuklo násilie:
Rôznia sa aj názory na samotného Roberta E. Leeho a jeho historickú rolu. Na daný rozpor upozorňuje napríklad liberálny denník The Washington Post. Ten sa na jednej strane zmieňuje o liste, v ktorom Lee inštitút otroctva v USA označil za „politické a morálne zlo“, na druhej strane však poukazuje na to, že generál podľa dochovaných záznamov inštruoval svoje služobníctvo, aby jeho otrokov fyzicky a často aj veľmi drasticky trestalo. Počas svojho života Lee stavbu monumentov na svoju počesť podľa denníka odmietal. Usiloval sa vraj zároveň o to, aby sa Amerika preniesla cez traumu občianskej vojny. Podľa analytikov sa však Lee aj napriek tomu stal centrálnou figúrou a idolom prívržencov rasistickej Konfederácie na americkom juhu, rovnako ako symbolom prehratej vojny.
Trump verzus establishment
A ako do chaotickej skladačky, ktorá rozdeľuje Spojené štáty čoraz viac, zapadá Donald Trump? Má totiž vážny problém, a to ten, že ho mediálny mainstream v USA prakticky celý čas stotožňuje s rasizmom a xenofóbiou, už od začiatku jeho prezidentskej kampane. „Xenofób, sexista, rasista alebo prinajmenšom prívrženec belošskej nadradenosti,“ opisujú novinári Trumpa. Zároveň je prezident spájaný s americkým ideovým hnutím Alt-right, ktoré reprezentuje oživenú americkú konzervatívnu pravicu. Alt-right bývajú často označovaní za xenofóbov. Kriticky sa vyjadrujú napríklad na adresu multikulturalizmu či gendrovej problematiky.
Pravda je, že násilné protesty ľavice proti Donaldovi Trumpovi prebiehajú na území Spojených štátov nepretržite už od jeho zvolenia. Výnimkou nie sú ani univerzitné kampusy. Napríklad tento rok vo februári došlo na univerzite v Berkeley k tomu, že svoju prednášku musel práve pre silné protesty zrušiť mediálnym mainstreamom „nenávidený“ konzervatívec a komentátor denníka Breitbart Milo Yiannopoulos.
Takú kulmináciu násilia ako v Charlottesville však USA v Trumpovej ére ešte nezažili. A Trump reagoval. Násilie odsúdil už cez víkend. Lenže sa vzbúril a neodsudzoval adresne. „Detailne monitorujeme strašné udalosti prebiehajúce v Charlottesville. Veľmi vážne odsudzujeme ukážku násilia, bigotnosti a nenávisti na mnohých, mnohých stranách,“ uviedol doslova Trump podľa britského denníka The Guardian. A mediálny mainstream, ktorý sa neustále snaží Trumpa tlačiť k múru, výzvu pochopil.
Vzápätí sa tak na Trumpovu adresu začali ozývať hlasy, že takéto odsúdenie násilností v Charlottesville ani náhodou od prezidenta Spojených štátov nestačí. Kritika pritom nezaznieva len od Trumpových politických konkurentov, teda demokratov, ale aj priamo z Republikánskej strany, za ktorú bol Trump do Bieleho domu zvolený.
Trumpa kritizoval napríklad jeho republikánsky kolega Marco Rubio. „Pre národ je dôležité opísať veci také, aké skutočne sú, a toto bol teroristický útok zo strany belošských šovinistov,“ napísal Rubio na Twitteri. Pridal sa aj republikánsky senátor za štát Colorado Cory Gardner. „Pán prezident, musíme nazvať zlo skutočným menom. Toto boli belošskí šovinisti a bol to domáci terorizmus,“ uviedol Gardner.
A kritika, celkom logicky, znela aj od demokratov. „Pochod a protestné zhromaždenie v Charlottesville ide proti všetkému, čo reprezentuje vlajka Spojených štátov amerických. Prezident Trump to musí odsúdiť tým najsilnejším možným spôsobom,“ podotkol demokratický senátor za štát Havaj Brian Schatz. Ticho neostal ani legendárny americký ľavičiar (a neúspešný kandidát v boji o Biely dom) Bernie Sanders. „To nie je predsa priveľa – chcieť, aby sme mali prezidenta, ktorý explicitne odsúdi neonacistov,“ napísal na Twitteri. Podľa Sandersa bol protestný pochod proti odstráneniu sochy generála Leeho provokáciou a snahou „vyvolať rasizmus, nenávisť a násilnosti“, informoval britský denník The Guardian.
Very important for the nation to hear @potus describe events in #Charlottesville for what they are, a terror attack by #whitesupremacists
— Marco Rubio (@marcorubio) August 12, 2017
Zdroj: Twitter/Marco Rubio
No, Mr. President. This is a provocative effort by Neo-Nazis to foment racism and hatred and create violence. Call it out for what it is. https://t.co/WibPqkLsLa
— Bernie Sanders (@SenSanders) August 12, 2017
Zdroj: Twitter/Bernie Sanders
Mr. President – we must call evil by its name. These were white supremacists and this was domestic terrorism. https://t.co/PaPNiPPAoW
— Cory Gardner (@SenCoryGardner) August 12, 2017
Zdroj: Twitter/Cory Gardner
Trumpovi v očiach jeho odporcov nehralo do karát ani to, že sa k veci začal vyjadrovať bývalý šéf smutne presláveného rasistického Ku-klux-klanu David Duke. „Odporučil by som vám, aby ste sa poriadne pozreli do zrkadla a spomenuli si na to, že to boli bieli Američania, kto z vás urobil prezidenta, nie radikálni ľavičiari,“ odkázal Trumpovi. Na spresnenie, nie je to tak úplne pravda. Trump ako prezidentský kandidát bodoval napríklad aj medzi Hispáncami. Olej do ohňa však Duke prilial ešte aj tým, že sa Trumpovi na Twitteri poďakoval.
Protestujúci strhávajú konfederačný monument v Severnej Karolíne. Nebude jediný:
V pondelok 14. augusta potom Trump otvorene odsúdil rasizmus. „Rasizmus je zlo a tí, ktorí v jeho mene páchajú násilie, sú darebáci a zločinci vrátane Ku-klux-klanu, neonacistov a bielych šovinistov,“ uviedol Trump. Zdalo by sa, že sa tak mediálny mainstream, s ktorým je Trump v trvalom spore, upokojí. Avšak na tom, že k násiliu dochádzalo na oboch stranách, americký prezident aj naďalej trval. Ľavicových aktivistov vrátane hnutia Antifa si dokonca dovolil označiť za tzv. Alt-left.
Situácia zašla až tak ďaleko, že Trumpove dva obchodné poradné zbory začali v reakcii na tlak opúšťať predstavitelia veľkých amerických podnikov. V reakcii na to ich Trump rozpustil.
Mediálny mainstream v USA sa na konto Trumpovej aféry vyslovuje v tom zmysle, že americký prezident chráni belošských šovinistov. Tak o tom referoval napríklad The Huffington Post. Rovnaký názor má však aj denník The Atlantic alebo BuzzFeed. Podľa lifestylového magazínu Vanity Fair potom Trump dokonca z rozpútania násilností viní extrémnu ľavicu. Medzitým v USA dochádza k tomu, že americké mestá odstraňujú ďalšie konfederačné sochy často aj práve v súvislosti s násilnosťami v Charlottesville, ktoré fungovali ako spúšťač. Podľa denníka The New York Times môžu byť na území USA stovky konfederačných monumentov.
autor: Jonáš Kříž
