Spolu so svojou sestrou prišla Mardiniová do Európy ako mnoho iných migrantov na vratkých člnoch cez more. Posledné kilometre vraj so sestrou plávali za člnom, aby sa spolu s ďalšími šestnástimi ľuďmi na palube dostali až k európskym brehom. Chcela sa dostať do vytúženého Nemecka, ale namiesto toho sa musela vraj istý čas skrývať pred políciou a prespávať na budapeštianskej hlavnej železničnej stanici.
Mardiniová sa nakoniec dostala ďalej do Európy, ale na Budapešť a negatívne zážitky z maďarskej metropoly nezabudla. Pripomenuli jej ich nedávne medzinárodné plavecké preteky, ktoré zhodou okolností usporiadali naši južní susedia práve v hlavnom meste. „Bol to úplne iný pocit, keď ma už teraz ostatní akceptovali,“ vraví plavkyňa zo Sýrie v rozhovore pre denník La Stampa.
Keď sa dozvedela, že bude plavecký šampionát v Budapešti, bola šokovaná a nebola si tak celkom istá, či sa na ňom vôbec chce zúčastniť. „Žila som na ulici a nemohla som odísť zo stanice, pretože polícia nás naháňala a hranice Nemecka boli uzavreté,“ spomína Mardiniová.
O jej osude utečenky, z ktorej sa stala úspešná športovkyňa, vznikla už kniha aj film, ktoré majú byť vonku už čoskoro. „Je to neuveriteľné. Znamená to, že môžete nájsť cestu a vyniknúť napriek všetkým prekážkam. Utečenci sa cítia ako odpad a ak o tom sami seba presvedčia, začnú sa tak správať,“ myslí si Mardiniová.
Príbeh tejto ženy, ktorá utiekla zo Sýrie, má pomerne šťastný koniec, tisícky ľudí však prichádzajú ročne o život v snahe dostať sa cez more do Európy.
Celý text v angličtine nájdete TU.
- Reklama -
