Čo si ako farmár myslíte o kalifornskom nariadení redukovať do roku 2030 emisie kravského metánu na 40 % úrovne z roku 2013? Privítali by ste také nariadenie v záujme boja proti globálnemu otepľovaniu aj na Slovensku?
Vízia prerobiť „golden state“ na „green state“ sa mi v princípe páči. Samotné kalifornské opatrenia však vnímam ako nie práve najvhodnejší pokus o riešenie problematiky zmeny klímy. Racionálne kroky na zlepšenie životného prostredia považujem za nevyhnutnosť, ale kampane typu „poručíme větru dešti“ sú autoritárske. Môj názor je, že debata o adaptácii na klimatickú zmenu by mala byť predovšetkým odborná, nie politická. Veď nakoniec, aj kalifornskí zákonodarcovia brali do úvahy len jeden typ výskumov o produkcii metánu a iné relevantné výskumy nezohľadňovali. A na okraj, všeobecne rešpektovaný koncept udržateľného rozvoja má nie jednu, ale tri základné rovnocenné dimenzie: okrem environmentálnej aj ekonomickú a sociálnu. Neodôvodnené preferovanie ktorejkoľvek z nich nakoniec vždy vedie k diktátu. Preto by som sa vyvaroval príliš radikálnych riešení.
Čo hovoríte na vyliatie 100 litrov ovčieho mlieka poslancom Hlinom pred spoločnosťou Plantex na protest proti súčasnej situácii v slovenskom ovčiarstve?
Situáciu v ovčiarstve vnímam ako jeden z množstva príznakov chorého stavu nášho poľnohospodárstva. Skutočným problémom, ktorý treba nevyhnutne riešiť, je však podľa mňa strata potravinovej sebestačnosti. V politike som síce len krátko, ale za ten čas som nadobudol presvedčenie, že väčšina politikov má iba krátkodobé taktiky a „ad hoc“ riešenia. Príkladom je aj pán Hlina, ktorý síce vzbudil mediálnu pozornosť, ale nedokázal ani len pomenovať podstatu problému. O jeho riešeniach je škoda hovoriť, žiadne totiž neponúka. Pán Hlina je ako mnoho iných politikov najmä odborníkom na „poukazovanie“. Ale „poukazovanie“ na niektoré prejavy problému nerieši samotný problém. Dlhodobá stratégia tu stále chýba a som presvedčený, že to treba zmeniť. Jednou z tých dlhodobých stratégií, ktorú presadzuje strana Sieť, by mala byť práve potravinová sebestačnosť.
„Spotreba bryndze na Slovensku neuveriteľne stúpla, z vlastných zdrojov si už surovinu nevieme vykryť. Naše valašky a cigáje doja veľmi málo, 100 až 115 litrov. Určitou nádejou je slovenská dojná ovca, ktorú sme po 25 rokoch vyšľachtili. Produkcia mlieka sa zvýši možno až na 160 litrov,“ uviedla ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Súhlasíte s ňou? Vy na farme chováte francúzske ovce Lacaune, ktoré vraj dávajú veľa mlieka.
Naše domáce plemená oviec sú mäsovo-mliekový úžitkový typ. Plemeno Lacaune, ktoré chovám na farme, je mliekový úžitkový typ. Súčasná produkcia mlieka slovenských oviec je porovnateľná s produkciou plemena Lacaune v 60. rokoch. Efektívna poľnohospodárska politika vo Francúzsku však mala za následok niekoľkonásobné zvýšenie dojivosti oviec Lacaune a plemeno sa stalo jedným z popredných svetových plemien, čo sa týka produkcie mlieka. Systémové opatrenia na rozvoj chovu oviec, tak ako sa to deje napríklad vo Francúzsku, by Slovensku prospeli. Pri vhodne zvolenej stratégii by sme v priebehu niekoľkých rokov mohli byť opäť sebestační v produkcii mlieka a spotrebitelia by mali k dispozícii slovenskú bryndzu zo slovenského mlieka, nie z francúzskeho.
Nehrozí pri výrobe nepasterizovaných syrov nejaké riziko (nákazy)? Ako to máte ošetrené?
Pasterizované výrobky majú síce dlhšiu trvanlivosť, no na druhej strane môžu zapríčiňovať mnohé zdravotné ťažkosti, napríklad intoleranciu na laktózu. Pasterizácia totiž ničí aj také mikroorganizmy a enzýmy, vďaka ktorým by mlieko mohlo byť stráviteľné bez problémov. Naopak pitie surového mlieka má viacero preukázateľných pozitívnych vplyvov na organizmus. V každom prípade, na našej farme kladieme obrovský dôraz na dodržiavanie hygienických zásad, chceme, aby boli zákazníci spokojní a radi sa k nám vracali. Veď nakoniec, zákazník je ten, kto má právo vybrať si medzi zdravými čerstvými syrmi a trvanlivými, ktoré ponúkajú hypermarkety.
Do jesenného snemu strany Sieť ste jej dočasným predsedom. Uvažujete o kandidatúre?
Do jesenného snemu som poverený vedením strany Sieť, podľa vyjadrenia ministerstva vnútra je oficiálnym štatutárom stále Roman Brecely a zmeniť to môže len snem. Ja osobne o kandidatúre na predsedu neuvažujem a o mojom ďalšom pôsobení v straníckych štruktúrach rozhodnú delegáti snemu. V Sieti sa v súčasnosti formuje nový tím ľudí, ktorý má jasnú víziu o napredovaní Slovenska. Chceme presadzovať realistickú politiku založenú na racionálnych stratégiách, nie len rýchlo kvasené riešenia. Myslím si, že na Slovensku je dopyt po takomto type politiky. Možno si poviete, že každý normálny človek by to už v Sieti dávno vzdal, ale podľa mňa je detinské utekať pred problémami a smiešne zakladať stále nové strany. Ja osobne som stál pri zrode Siete a áno, urobili sme aj zopár školáckych chýb. Dôležité je, že si to vieme priznať, poučili sme sa a ideme ďalej.
V strane sa konajú personálne zmeny, Karmen Nemetová už nebude na poste hovorkyne. Kto bude novým hovorcom strany?
Karmen Nemetovej sme vďační za profesionálny prístup a za to, že ostala v strane aj v najťažších časoch. Ako iste viete, strana momentálne nemá finančné prostriedky na to, aby mohla obsadiť post hovorcu ako platenú funkciu.
Pred dvomi rokmi Sieť spustila verejnú kampaň za vylúčenie schránkových firiem z verejného priestoru. Pod petíciu sa podpísalo vyše 100 000 občanov. Poslanci napokon zahlasovali za protischránkový zákon. To bola asi jediná pozitívna vec, ktorou sa strana zviditeľnila. Neplánujete ďalšie petície?
Prijatie protischránkového zákona považujeme v Sieti za obrovský úspech. Hlas občanov bolo vďaka petícii počuť a podobu zákona získal najmä vďaka tomu, že ho Sieť pretlačila do koaličnej zmluvy. Čo sa týka ďalších aktivít, určite chceme pokračovať a angažovať čo najviac ľudí v snahe dosiahnuť správnu vec. V súčasnosti sa zameriavame na sériu protikorupčných opatrení. Naše vlastné skúsenosti nás naštartovali zamyslieť sa nad korupciou v širšom kontexte, než je tá bonboniérová či obálková. Korupcia je problémom na každej úrovni, ale my v Sieti sme presvedčení, že v prvom rade musíme na Slovensku vytvoriť podmienky, ktoré zabránia tej najzásadnejšej korupcii, a to volebnej.
Voľby by mali byť demokratickou súťažou, ktorých výsledky politici rešpektujú, kým voliči nerozhodnú inak. V súčasnosti je situácia taká, že človeku stačia kontakty, finančné prostriedky a po voľbách – nech skončia akokoľvek – si jednoducho zadováži „svojich vlastných“ poslancov. Chápem, že niektorí ľudia sa tešia z toho, čo sa stalo Sieti, ale každý, kto má zdravý rozum a nenecháva sa zaslepiť škodoradosťou, vie, že to, čo sa stalo Sieti, bolo spláchnutie základných princípov demokracie. Dnes, keď poslanci našli dosť odvahy na zrušenie Mečiarových amnestií, Sieť chce vytvoriť verejný tlak aj na zrušenie jedného volebného obvodu, ktorý považujeme za ďalšie, spoločensky škodlivé mečiarovské figliarstvo.
Úver od českej Fio banky ste pre stranu Sieť vybavili vy. Podľa Procházkových slov ste mohli rozhodovať o daroch do 10-tisíc eur, väčšie dary však muselo schváliť predsedníctvo. Sieť však evidovala aj 40-tisícový dar. Procházka napokon sumu, do ktorej ste dary mohli schvaľovať vy ako bývalý tajomník, označil za vnútornú záležitosť Siete. Mohli by ste uviesť ako to bolo, aká bola tá hranica?
Áno, úver pre Sieť bol v mojej kompetencii. Nebolo to jednoduché, osobne som prešiel asi 15 bánk. Fio banka bola jediná, ktorá nám bola ochotná dať úver. V súčasnosti je väčšia časť tohto úveru splatená v súlade s úverovou zmluvou a splátkovým kalendárom. Čo sa týka vyjadrení pána Procházku, nepovažujem za slušné jeho vyjadrenia komentovať.
Po vysokej škole ste začínali ako finančný analytik v spoločnosti Vodohospodárska výstavba pod ministerstvom hospodárstva. Potom ste nastúpili na ministerstvo životného prostredia. Údajne ste krátko pôsobili na sekcii geológie a prírodných zdrojov, predtým ako hlavný štátny radca sekcie environmentálnych programov a projektov, ako 28-ročný ste dva mesiace zastupovali generálneho riaditeľa sekcie. Aká bola vtedy situácia na MŽP? Do akej miery vtedy rezonovala téma globálneho otepľovania?
V čase môjho pôsobenia na MŽP bolo Slovensko členom EÚ, čomu zodpovedala aj environmentálna politika, ktorá sa prirodzene realizovala v súlade s medzinárodnými záväzkami. Globálne otepľovanie je dynamický proces a súčasne s ním sa vyvíjajú aj vedecké poznatky a názory na túto problematiku. Od roku 2007, keď som nastúpil na MŽP, sa mnohé zmenilo aj vo sfére politiky životného prostredia. Z posledných významných medzníkov by som pripomenul Parížsku klimatickú dohodu. V súčasnosti je problematika adaptácie na klimatickú zmenu politicky naliehavá napríklad aj z dôvodu migrácie – čo je problém, ktorého naliehavosť stúpla až v posledných rokoch.
Firma Visio Consulting, kde má váš otec figurovať ako kontaktná osoba, v roku 2012 pomáhala vybavovať eurofondy Slovenskému hydrometeorologickému ústavu od zriaďovateľa – Ministerstva životného prostredia. O aké eurofondy išlo?
Môj otec nemá k tejto spoločnosti žiadny pracovný vzťah.
Spolu s podnikateľom Radoslavom Baranom ste sa naraz prihlásili na doktorandské štúdium k rovnakému školiteľovi. Máte byť aj spoluautormi publikácie. O aké štúdium a o akú publikáciu ide?
Áno, v roku 2011 sme sa zúčastnili prijímacieho pohovoru na doktorandské štúdium v odbore environmentálny manažment. Vzhľadom na príbuzné zameranie našich dizertácií nám bol pridelený jeden školiteľ, profesor Majerník. Spoločne s pánom Baranom sme sa podieľali na niekoľkých odborných publikáciách. Išlo o príspevky z oblasti odpadového hospodárstva.
„Keď prideľoval na ministerstve životného prostredia eurofondy kancelár Siete Marek Čepko hlavnému sponzorovi Siete Radoslavovi Baranovi, to bola služba verejnosti. To bol príklad, ako dobrý štát slúži ľuďom. Ale iba niektorým. Keď však zmluvy dostanú iní, na základe prísnych kritérií, Beblavý zvolá aj tri tlačovky týždenne a rozhorčene kričí,“ uviedol vtedajší hovorca rezortu zdravotníctva Peter Bubla. Nebolo to podľa vás od Beblavého účelové, dokonca pokrytecké? Alebo len nebol informovaný?
Pán Bubla zjavne nemá dostatok informácií o procese administrácie projektov štrukturálnych fondov. Navyše sa snaží umelo vzbudiť falošný dojem a kriminalizovať moje pôsobenie na MŽP. Voči tomu sa ostro ohradzujem. Jeho vyjadrenie je len jedným z množstva podobných pokusov, ako očierniť stranu Sieť. V období môjho pôsobenia na MŽP som nebol kancelárom Siete, Sieť totiž neexistovala, takže som ako kancelár nikomu nič nemohol prideľovať. Ak má pán Bubla vedomosť, že som v minulosti urobil niečo nelegálne, nech to rieši, ale nech to nespája so Sieťou. V tejto podobe je jeho výrok neférovou dezinformáciou, proti ktorej sa ťažko bráni. Pretože človek veľmi ťažko dokáže, že niečo nespáchal.
Milan Krajniak označil Sieť za eseročku a podnikateľský projekt Radoslava Barana. Ako by ste to komentovali?
Názory „posledného križiaka“ považujem v 21. storočí za anachronizmus a preto ich nebudem komentovať. Paranoidné predstavy sa aj podľa odborníkov z oblasti psychiatrie nedajú vyvrátiť. Ak by som sa však odosobnil od autora výroku a pozrel sa naň optikou zásady „cui bono?“, z úspechu Siete profitovali najmä dvaja páni: Miroslav Beblavý a Andrej Hrnčiar. A v konečnom dôsledku aj pán Bugár. A na záver už len jedna vec: Sieť nie je eseročka ani veselý marketingový spolok, ale štandardná politická strana s víziou a chuťou priniesť reálnu zmenu. Napriek všetkému, čo sa stalo, staviame sa problémom čelom a pozeráme vpred.
