Najbohatšia strana nepriznáva žiadnych darcov
Najbohatšou politickou stranou za minulý rok bola vládna strana Roberta Fica Smer-SD. Jej majetok dosiahol výšku 13,9 milióna eur. Dlhodobý hmotný majetok strany presiahol milión eur, pričom evidované stavby majú hodnotu vyše sedemstotisíc eur a dopravné prostriedky vyše stotisíc. Z účtovnej závierky zverejnenej na finstat.sk vyplýva, že Smer zamestnáva 31 zamestnancov a má 8 krajských a 79 okresných organizácií. Členské príspevky tak tvorili za minulý rok sumu 90-tisíc, avšak strana neeviduje žiadnych darcov.
Dotáciu zo štátneho rozpočtu dostal minulý rok Smer vo výške 9,7 milióna eur, pričom ak vláda vydrží a volebné obdobie bude štvorročné, celkovo získajú 16,7 milióna.
Sulíkovci dlžili OĽaNO za protesty Bonaparte
Po Smere druhou najbohatšou stranou bola Sulíkova strana Sloboda a Solidarita s majetkom 5,1 milióna eur. Z výročnej správy je zrejmé, že príjmy, ktoré dosiahla strana za minulý rok, predstavovali vyše 3,765 milióna eur, z toho bolo až 3,68 milióna evidovaného ako príspevky zo štátneho rozpočtu, pričom v roku 2015 a 2014 boli dotácie na úrovni iba pol milióna eur. Celkový príspevok od štátu bude po štyroch rokoch predstavovať pre stranu sumu 7,5 milióna eur.
Od darcov získala strana vyše 40-tisíc eur a z členských príspevkov 25-tisíc. Medzi darcov patrila aj napríklad poslankyňa Jana Cigániková, ktorá prispela sumou presahujúcou 14-tisíc eur, či jej parlamentný kolega Juraj Droba, ktorý poskytol finančný dar vo výške štyroch tisíc.
SaS mala v minulom roku aj záväzok v hodnote 44-tisíc voči hnutiu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, ktorý bol splatný v januári tohto roka. Dôvodom vzniku mala byť objednávka. Hovorkyňa strany Katarína Svrčeková nám povedala, že záväzok sa týkal nákladov spojených s minuloročnými protestmi pred Bonaparte a už je vyriešený.
Najväčšiu sumu peňazí mala strana v podielových cenných papieroch a podieloch v obchodných spoločnostiach. Predstavovalo to sumu vyše 1,8 milióna eur.
Čo matovičovci minuli na voľby
Trojicu najbohatších strán uzatvára hnutie Obyčajných ľudí s majetkom 3,1 milióna eur. Strana za minulý rok minula skoro 2,5 milióna. Príjmy z členských príspevkov a z darov však strana neeviduje žiadne, hoci za minulý rok prijala ďalších deväť nových členov, a tak je ich dokopy 13, na čele s Igorom Matovičom. Zo štátneho rozpočtu dostali 3,5 milióna eur, pričom za štyri roky majú dostať 6,8 milióna.
Matovičovci mali taktiež záväzok za inzerciu v hodnotne 44-tisíc voči firme regionPRESS, s. r. o, ktorú dal Matovič prepísať v roku 2007 na svoju manželku. Za reklamu minulo hnutie v priebehu minulého roka 350-tisíc eur, na volebné plagáty 478-tisíc a na vysielanie politickej reklamy v televízií či rozhlase 214-tisíc. V sekcii všetky ostatné náklady na propagáciu činností, cieľov a programu strany svieti číslo 717-tisíc. Volebné výdavky tak vyšli hnutie na 1,7 milióna eur.
Darované boli aj ročné lístky na vlak pre kotlebovcov
Štvrtým najbohatším subjektom bola podľa účtovnej závierky ĽSNS. Z výročnej správy Kotlebovej Ľudovej strany Naše Slovensko za rok 2016 uverejnenej na finstat.sk vyplýva, že za rok 2016 mala strana majetok skoro 2,2 milióna eur. Rok predtým to bolo iba 22-tisíc eur a v roku 2014 iba 1 642 eur. Na príspevkoch zo štátneho rozpočtu získala strana 2 277 170 eur, pričom za celé volebné obdobie dostanú dokopy 5,04 milióna eur. Ďalšie financie získala strana z členských príspevkov (3-tisíc eur), z darov (50-tisíc eur) a z predaja majetku alebo nehnuteľností (13 500 eur).
V čase 31. 12. 2016 mala Kotlebova strana 796 členov. Medzi darcami boli aj poslanci, ako napríklad Ján Keckes či Milan Uhrík, ktorý dal dar v hodnote skoro 15-tisíc eur na výrobu reklamy a výrobu a distribúciu volebných novín. A keďže kotlebovci nezabúdajú ani na osvetu, tak darkyňa Jana Nehézová poskytla sumu 3 800 eur na výrobu kníh. Dokonca traja darcovia poskytli strane aj tri ročné cestovné lístky na vlak v hodnote 960 eur za jeden.
Strana darovala noviny v sume 7 284 eur Banskobystrickému samosprávnemu kraju, kde je županom sám predseda Kotleba, keďže sa predseda BBSK sťažoval, že mu poslanci neschválili na propagačné výdavky ani euro.
Medzi darcami je aj zbrojárska firma GRAND POWER Jaroslava Kuracinu, ktorá poskytla kotlebovcom motorové vozidlo v celkovej výške 250,31 eura.
Sumou 500 eur prispel aj primátor Rimavskej Soboty Jozef Šimko, ktorý kandidoval za prezidenta v roku 2014, pričom v utorok ohlásil kandidatúru aj na župana v Banskobystrickom samosprávnom kraji. Viac sme o tom písali TU.
Z výročnej správy sa taktiež dozvieme, že strana má vo vlastníctve aj dom v hodnote presahujúcej 220-tisíc eur, ktorý kúpila v auguste 2016. Prednedávnom sa do nich pre stavebné práce na straníckom dome pustil aj Miroslav Dragun, riaditeľ mimovládnej organizácie Inštitút pre rozvoj Bratislavského kraja. Viac sa o tom dočítate TU.
Bugár požičal svojej strane 400-tisíc eur
Strana Bélu Bugára nadobudla za minulý rok majetok vo výške 1,2 milióna eur. Zaujímavosťou je, že Most-Híd získal od fyzických osôb viac ako 300-tisíc eur, čo predstavuje najviac spomedzi všetkých parlamentných strán. Medzi darcami nechýbal ani minister dopravy Árpád Érsek, ktorý prispel sumou 11-tisíc eur, či ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, ktorá darovala strane 20-tisíc eur. Najviac, 30-tisíc eur daroval Rudolf Héger, ktorý neúspešne kandidoval za Most-Híd vo voľbách z 50. miesta.
Zo štátneho rozpočtu si strana prilepšila za minulý rok o sumu vyše dvoch miliónov eur s tým, že celkovo dostane 4,04 milióna, pričom volebné výdavky za minulý rok presiahli milión a pol eura.
Vo svojej výročnej správe informuje strana aj o evidencii pôžičiek, ktoré boli dve. Šéf strany Béla Bugár požičal strane 400-tisíc eur. Dohodnutý termín splatenia mal byť 31. 12. 2016. Rovnakú sumu požičal strane aj minister životného prostredia László Sólymos.
Státisíce eur išli iba na online kampane
Rovnaký majetok ako bugárovci eviduje aj hnutie Sme rodina Borisa Kollára. Z hľadiska príspevkov od fyzických osôb však so sumou presahujúcou osemtisíc jednoznačne zaostáva za stranou Most-Híd. Medzi darcami sa objavuje aj Matúš Višňovský, ktorý kandidoval za toto hnutie do volieb. Rozhovor s ním sme priniesli TU.
Štátny príspevok prijala strana v máji 2016 za úspešné voľby vo výške 1,8 milióna a celkovo dostanú 4,1 milióna.
Z účtovnej závierky je zaujímavé aj to, že hnutie minulo na online kampane v prepočte až 389-tisíc eur, pričom na prenájom reklamných plôch iba 13 600 eur. Okrem iného kollárovci museli uznesením Okresného súdu Bratislava I uhradiť istinu vo výške 300 000 eur voči reklamnej agentúre MINI MEDIA, s. r. o. Táto pohľadávka však vznikla ešte v roku 2012, keď spoločnosť robila reklamnú činnosť strane patriacej Petrovi Marčekovi a ešte s názvom Strana občanov Slovenska. Boris Kollár nám potvrdil, že v najbližších dňoch strana pošle spoločnosti ostávajúcich 100-tisíc eur.
Darcov neeviduje ani SNS
Darcov, respektíve príspevky od fyzických osôb, neeviduje podobne ako Smer a OĽaNO ani Slovenská národná strana s predsedom Andrejom Dankom. Jej majetok bol na konci minulého roka vyše 831-tisíc eur. Z toho strana evidovala v účtovej závierke dopravné prostriedky v hodnote 210-tisíc a stavby v hodnote 82-tisíc eur.
Na členských príspevkoch SNS zinkasovala viac ako 318-tisíc a od štátu dostala dotáciu vo výške 2,6 milióna eur. Celkovo by mala strana získať zo štátneho rozpočtu až 5,4 milióna eur.
KDH dostalo dar od firmy, ktorú neskôr kritizovalo za tunelovanie železníc
Mimoparlamentná strana KDH bola počas minulého roka najúspešnejším subjektom, čo sa týka darov, resp. príspevkov od fyzických osôb. Na príspevkoch zarobili kresťanskí demokrati skoro 360-tisíc eur, napríklad bývalý poslanec Pavol Abrhan daroval strane 16 500 eur, bývalý poslanec Dušan Pekár dal 28-tisíc eur či predseda Alojz Hlina 10 000 eur.
Hoci celkové príjmy presiahli 2,7 milióna eur, strana eviduje majetok vo výške 137 969 eur. Najviac, 1,6 milióna tvorí príspevok zo štátneho rozpočtu. Výdavky mali kresťanskí demokrati celkovo zhruba 1,86 milióna, pričom len 1,2 išlo na volebné výdavky.
Na volebný úspech si KDH bralo aj dva úvery od Poštovej banky. Obidva mali spolu hodnotu 700-tisíc eur.
Taktiež je zaujímavý fakt, že strana prijala minulý rok v januári peňažný dar 750 eur od spoločnosti KOOR, s. r. o, ktorá poskytuje energetické služby. Tento rok v marci však, paradoxne, KDH napadlo túto firmu z tunelovania štátnych Železníc Slovenskej republiky (ŽSR). Viac sme o tom písali TU.
Predseda KDH sa k tomuto daru nedokázal presne vyjadriť, keďže nebol v tom čase predseda strany a nepoznal ani okolnosti. „Ja som nastúpil na post predsedu v júni 2016, takže ten dar nedali za môjho pôsobenia. Po tom, čo sme zistili a čo sme hovorili, by sme od nich dar neprijali,“ uzavrel Hlina s tým, že nikto zo spomínanej firmy sa mu za ich kritiku neozval.
