Ako v súčasnosti OBSE vníma problém propagandy v médiách?
OBSE ako organizácia, ktorej cieľom je zachovanie bezpečnosti v Európe a spolupráca medzi členskými štátmi, pozerá predovšetkým na ten aspekt propagandy, ktorý škodí bezpečnosti na európskom kontinente. Jedným z dokumentov OBSE je Záverečný akt Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, ktorý podpísalo 35 štátov vrátane USA a Kanady v roku 1975 v Helsinkách. Jeho jadrom je desať princípov, ktorými sa majú riadiť štáty vo vzájomných vzťahoch.
Jedným z nich je zákaz propagandy vojny vo vzťahu jeden k druhému. Propaganda vojny je úzko spojená s propagandou nenávisti. Propaganda vojny ako takej nie je možná. Pre to, aby sme prizvali obyvateľstvo jednej krajiny bojovať s druhou krajinou, je potrebné podnecovať nenávisť voči druhej krajine. Sú to vzájomne späté veci. OBSE sa riadi medzinárodnými štandardmi v sfére slobody slova. Tie hovoria, že sloboda vyjadrenia názorov sa musí rozvíjať a musíme si ju vážiť. Platí to okrem dvoch výnimiek, propagandy vojny a propagandy nenávisti, ktorá vedie k násiliu.
Stavebným prvkom propagandy sú falošné správy, takzvané fake news. Aký prístup má k tejto problematike OBSE?
Čo sa týka falošných správ (fake news) situácia je trochu iná. Je to preto, lebo to nie je problematika, ktorou by sa zaoberalo medzinárodné právo, ale je to skôr otázka písaných či nepísaných štandardov novinárskej profesie. Ak chceme, aby sa žurnalistika zachovala, musíme robiť všetko pre to, aby v profesii novinára, v novinárstve boli normy, ktoré podporujú integritu profesie.
S čím to súvisí? Predovšetkým s tým, že falošné správy (fake news) sú niečo iné ako chyby. Každý novinár má právo na chybu. Mohol si zmýliť čísla, nepochopil niečo alebo si nedostatočne overil tú či inú informáciu, nepozná sféru, o ktorej písal. Je to úplne iná situácia.
Keď medzinárodné súdy posudzujú podobné situácie, priznávajú právo na omyl. Je to vtedy, keď sa novinár snaží napísaním materiálu urobiť niečo pre verejné blaho. Jeho článok by mal byť zameraný na to, aby pomohol obyvateľstvu. Ak si novinár vymyslí správu, je to falošná správa a je to úplne iná situácia.
Ako sa súdy pozerajú na podiel chybných údajov v článku?
Na podiel sa neprizerajú. Ak niekto napíše, že niekto ukradol povedzme milión eur a zmýlil sa, tá osoba ukradla „len“ päťstotisíc eur. Keď sa potom novinár dostane na súd, sudca v akejkoľvek krajine povie, že chyba je nepodstatná. Ste zlodej. Neukradli ste euro a suma je porovnateľná. Päťstotisíc sa dá porovnať s akýmkoľvek miliónom. Stáva sa to. Nie každý si môže všetko presne prepočítať.
V marci prijali špeciálni predstavitelia OBSE a OSN i ďalších medzinárodných organizácií spoločnú deklaráciu, v ktorej podčiarkli nebezpečenstvo politiky, ktorá je zameraná na vytváranie falošných správ (fake news). Keď si novinár správu vymyslí, je to nebezpečenstvo pre novinársku profesiu, ale aj pre normálne vzťahy medzi ľuďmi.
Čo hovoríte na problematiku manipulácií v mediálnom prostredí?
Prizývame novinárske organizácie, aby sa sami touto problematikou zaoberali. Netreba sa tváriť, že to nie je ich vec a že je to vec propagandistov, ktorí sem prileteli na padáku. Je to vecou médií a redakcií. Najdôležitejšia vec, ktorá môže byť zbraňou proti falošným správam, je zodpovednosť samotných novinárov.
OBSE si myslí, že falošné správy fungujú v prostredí a v čase, keď je v médiách málo pluralizmu. Je to vtedy, keď existuje len jeden informačný kanál alebo ich je aj desať, a hovoria v ňom o tom istom a tými istými slovami. Ľudia si dnes môžu nájsť pravdu aj cez iné informačné kanály. Mnohí sa za to hanbia alebo sú leniví si hľadať aj iné ako mainstreamové zdroje. Ak médiá hovoria to isté o tom istom, vtedy sa ľahšie verí falošným správam.
Ak má dnes niekto iný názor, ako majú takzvané mainstreamové médiá, býva často nálepkovaný rôznymi -izmami… Ako to hodnotíte?
Je to druhý extrém, do ktorého sa dá ľahko upadnúť. Je to najmä v tých krajinách, kde nie je rozvinutá žurnalistika, kde nie sú tradície, nie je silný systém samoregulácie. Akákoľvek kritika mocných alebo názory, ktoré nie sú v súlade so všeobecne rozšírenými názormi, napríklad o budúcnosti Európskej únie, sa vnímajú ako niečo nebezpečné alebo škodlivé, alebo niečo platené zo zahraničia, alebo v tomto duchu niečo podobné. Štát by nemal mať snahu vytvárať nové špeciálne zákony a špeciálne súdy. Štát má vytvárať prostredie, v ktorom by samotní novinári i samotná občianska spoločnosť mali zastaviť podobné bludy.
V súvislosti s migráciou sa v médiách objavujú prejavy rasizmu. Čo s tým môže spoločnosť urobiť?
Rasizmus na úrovni obyvateľov vždy existoval, existuje aj dnes. A bude existovať aj v budúcnosti. Myslím si, že od konca druhej svetovej vojny je ho menej. Ľudia sú tolerantnejší vo vzťahu k zvykom, správaniu, odevom iných rás a národov. Situácia, ak sa aj nezlepšuje, určite sa nezhoršuje. Ak hovoríme o súdoch a nevyhnutnosti odsúdiť rasistické názory, môžeme hovoriť len o prípadoch, keď sa rasistické názory vyjadrujú nielen v médiách, ale keď vedú alebo reálne môžu priviesť k násiliu. Ak vedú k diskriminácii, násiliu, treba ich trestať.
V niektorých krajinách sa blokujú internetové stránky. Dá sa tento postup výkonnej moci ospravedlniť?
Zablokovanie internetových stránok je v akomkoľvek prípade vytvorenie situácie, keď sa právo na slobodu slova a vyjadrenia názoru značne obmedzuje. Podobné rozhodnutie môže byť len na základe rozhodnutia súdu. V situácii, keď sa to robí bez rozhodnutia súdu, je to vždy nebezpečné. Blokovanie internetových stránok alebo filtrovanie obsahu nie sú odpoveďou na tie výroky, ktoré môžu byť nepríjemné, nebezpečné alebo šokovať moc.
V zákone nie je možné opísať tisíce prípadov, kedy je niečo zlé, nebezpečné. Preto existujú súdy, aby mohli vykladať zákon z hľadiska zdravého rozumu, z hľadiska spravodlivosti. Štátny úradník nikdy nebude postupovať z hľadiska zdravého rozumu či z hľadiska spravodlivosti. Bude postupovať tak, aby sa zapáčil nadriadeným. Sudca demokratického súdu a štátny úradník, to sú rôzne existencie. Úradník nemôže nahradiť rozhodnutie nezávislého sudcu.
Ako by mali samoregulačné normy reagovať na zmeny v médiách?
Technologické prostredie, v ktorom fungujú média, sa vyvíja. Kedysi sa dala tlačová oprava uverejniť napríklad na strane štyri na určitom mieste. Médiá dnes fungujú najmä v digitálnom priestore. Tam strana štyri neexistujete. Môžete uverejniť opravu a o päť minút ju vymazať zo stránky. Požiadavku na tlačovú opravu ste akoby splnili. Existuje milión spôsobov, ako to obísť.
Otázka je v inom, ako premeniť samoreguláciu na efektívny nástrojom zvyšovania kvality žurnalistiky. Mali by sa vytvoriť širšie väzby medzi nie veľmi viditeľnými orgánmi samoregulácie a občianskou spoločnosťou, ale aj medzi médiami či vlastníkmi, ktorí chcú vydávať kvalitné médiá. Bulvárnu tlač len ťažko získame pre samoreguláciu.
Akú úlohu v skvalitňovaní médií môže hrať novinárske vzdelanie, zvyšovanie kvalifikácie?
OBSE a iné medzinárodné organizácie sú vždy pripravené pomáhať a podporovať vzdelávanie novinárov. Medzinárodné organizácie nikdy nenahradia dve veci. Prvou je celková kultúra novinárov. Organizácie nevyriešia ekonomické problémy, ktoré majú dnes médiá. Novinármi sa často stávajú ľudia z ulice, bez prípravy. Druhou vecou je vzdelanie ľudí, ináč povedané to, ako ľudia vnímajú svet. Vníma ho správne? Môže to adekvátne, teda primerane zobraziť. Kultúra je aj to, ako človek sám seba vníma v spoločnosti. A vzdelanie je to, ako to môže urobiť, keď to chápe.
Čo by ste si želali v oblasti médií v budúcnosti?
O otázkach a problémoch, o ktorých sme hovorili, sa dnes veľa diskutuje. Nie sú vôbec veselé, humorné. Žeby prešlo desať rokov a všetci zabudnú, čo je to propaganda a falošné správy? Najskôr to tak nebude. Len veľmi vážna práca v tejto oblasti môže situáciu zmeniť. Musíme to neustále pozorovať a pracovať s týmito javmi, ale aj zvyšovať odpor spoločnosti voči týmto negatívnym javom.
Autor: Vladimír Bačišin
