Dramatické zábery z „bojiska Hamburg“ obleteli svet, v meste sú ľudia v šoku z pouličných potýčok a škody sa budú sčítavať ešte dlho. Stovky zranených ľudí, nasadenie polície malo byť najväčšie v povojnovej histórii mesta. Prečo sa podľa vás situácia tak vyhrotila a prečo práve pri príležitosti summitu G20?
Nie je to prvýkrát. Vždy, keď zasadá G20 alebo MMF, radikálna ľavica demoluje, ničí a podpaľuje v uliciach. Videli sme to predtým v Prahe, v Janove, v Seattli aj inde. Hamburg nie je kvalitatívne odlišný, len kvantitatívne.
Hovorí sa o tom, že problém brutálnych výtržníkov podcenili politici, polícia alebo organizátori protestov, že svoj podiel viny má mäkká politika Nemecka voči radikálnej ľavicovej scéne, ktorú podceňuje. Kto je vinný podľa vás?
Vinná je politika tolerancie voči násilným a besniacim ničiteľom a politici, ktorí ju zaviedli a zachovávajú.
Môžeme pripomenúť Global Street Party v Prahe. Vy ste vtedy pre Lidové noviny v súvislosti s udalosťami 16. mája 1998, keď sa „predvolebné stretnutie mladých“ zvrhlo do rozbíjania výkladov obchodov a do bitky s dlažbovými kockami, napísali: „Namiesto výziev na rozchod mala tá šibnutá mládež počuť iný zvuk – zvuk nabíjania policajných pušiek. V sobotu večer by určite stačili gumové projektily. Nestalo sa to a to bola chyba, pretože môže tú antikapitalistickú mládež povzbudiť veľmi zlým spôsobom: nabudúce už možno svoju nenávisť k medzinárodnému kapitálu nebude demonštrovať kameňovaním výkladov obchodov, ale kameňovaním ich majiteľov a zamestnancov.“ Je to už relatívne dávno, ako sa odvtedy zmenil váš názor na podobné situácie? A v tomto kontexte, ako vnímate zásah policajtov v Hamburgu?
Môj názor sa vôbec nezmenil a skôr si pripadám, že môj článok bol prorocký a napĺňa sa presne to, pred čím som varoval.
V už spomínanom článku ste nachádzali paralely a rozdiely medzi udalosťami v nacistickom Nemecku počas Krištáľovej noci 9. novembra 1938 a Prahou v sobotu 16. mája 1998. Aké prirovnania vám napadajú v súvislosti s dianím v Hamburgu v uplynulých dňoch?
Toto sú fašisti dnešnej doby. Ja som za použitie násilia v uliciach proti režimu, ak ten režim nepovoľuje slobodu slova a kritiky a ak neumožňuje zmenu vlády v demokratických voľbách. Proti tyranii má každý právo povstať. Ale to nie je prípad Západu a ani Nemecka; ľudia majú slobodu hovoriť, agitovať, presviedčať svojich spoluobčanov o svojej pravde, ako aj zakladať strany, kandidovať vo voľbách a usilovať sa o zmenu vládnej politiky. Títo ľavicoví radikáli však nie sú schopní presvedčiť nás ostatných v slobodnej diskusii a uspieť v slobodných voľbách. Preto chcú všetko zničiť, zdemolovať, podpáliť. Sú to novodobí fašisti.
Teraz k politickej scéne. Myslíte si, že sila radikálnej ľavice je podceňovaná? Že ľudí, ktorí snívajú o zmene režimu a neznášajú štátne inštitúcie, je viac, než sa všeobecne predpokladá, prípadne že ich názory môžu postupne získať silu a zaujať viac ľudí? Teda – bude to ešte horšie? A ako by na to mala politická scéna reagovať?
Nie, ich počet je obmedzený, je ich málo, nie sú politicky schopní, a preto sa vo svojej frustrácii radikalizujú.
Všeobecne by laik povedal: radikálna pravica alebo radikálna ľavica – to je jedno, pretože ak sa dopúšťa násilia, je to rovnaká zberba. Samozrejme, každý háji iné názory, ale ak je výsledkom „bojové pole“… Zaznievajú komentáre o tom, čo je horšie. Dá sa vôbec takto uvažovať? Z toho pramení aj otázka, či túto problematiku možno riešiť rovnakým spôsobom alebo nejako oddeľovať.
Je úplne jedno, z akej politickej motivácie to robia; ak nedemonštrujú nenásilne, ale ničia, demolujú a zapaľujú, sú zberba. Keby sa nejakí radikálni kresťania takto správali vo verejnom priestore, budem prvý, kto ich ako kresťan odsúdi. Ale kresťania aj v situácii oprávneného mravného rozhorčenia, keď by úder mali vrátiť spravodlivým úderom, radšej nastavujú druhé líce…
Nemecké médiá riešia aj to, či sa mal vôbec summit konať vo veľkomeste, pretože polícia sa sústredila na ochranu účastníkov summitu a potom prípadne nestihla zaistiť pokoj v uliciach. Je to nejaké riešenie? O čom svedčí to, že sa vôbec debatuje o tom, že by sa štátnici nemali stretávať vo veľkých mestách?
O appeasemente radikálov. Prečo by sa slobodní ľudia nemohli stretnúť kdekoľvek? Vrátane takých ľudí, ako sú politici. Sú to predsa takisto slobodní ľudia.
Keď sme teraz mali možnosť sledovať v podstate v priamom prenose pouličnú vojnu, je práve Hamburg dokladom toho, že sa Česko nevydalo správnou cestou? Mám na mysli rozhodnutie českých poslancov o tom, že ústavným zákonom bude zaistené právo držať a nosiť zbraň v prospech obrany štátu. Zmena dá majiteľom legálne držaných zbraní možnosť zasiahnuť v prípade potreby na zaistenie bezpečnosti krajiny. Teda všeobecne ide o signál, že Česi nesúhlasia s politikou EÚ, pokiaľ ide o držanie zbraní. Lenže čo ak dôjde k zneužitiu? Čo ak to boli práve prísne nariadenia platné v Nemecku, ktoré zabránili tomu, aby sa v uliciach Hamburgu pred pár dňami nakoniec skutočne strieľalo ostrými nábojmi? A potom by sme už nepočítali zranených, ale mŕtvych…
Je to presne naopak; keby tí radikáli vedeli, že majitelia domov, obchodov a automobilov sú legálne ozbrojení a majú právo použiť zbraň „pri ochrane života, zdravia a majetku“, tak by si ničenie a zapaľovanie dobre rozmysleli. Vedeli by, že keby ničili cudzí majetok a ohrozovali zdravie či životy ľudí, zrejme by prišla slušná výzva, nech s tým okamžite prestanú, potom výstražný výstrel do vzduchu – a keby s vyčíňaním neprestali, tak ako tretí krok výstrel do nich. Keby to radikáli vedeli a bezúhonní zákony rešpektujúci ľudia by boli legálne ozbrojení, tak by sa žiadny „Hamburg“ nekonal.
