Pri poslednom rozhovore pre Parlamentné listy zhruba pred mesiacom – bolo to po útoku v Manchestri – ste hovorili o tom, že útoky budú pribúdať. To sa aj stalo – teroristi vyskákali z nákladiakov a nožmi začali vraždiť v londýnskych reštauráciách a baroch. Tam po nich niektorí odvážni ľudia hádzali stoličky a poháre, nič iné nemali. Má teda všeobecne zmysel, aby ľudia, ktorí vlastnia legálne zbraň, si ju brali so sebou? Alebo je to, keď ide niekto piť a vezme si zbraň, kontraproduktívne s tým, že pod vplyvom alkoholu môže strácať sebakontrolu?
Je to, samozrejme, individuálne. Veľa ľudí nosí zbraň oprávnene. Má možno pocit ohrozenia. Ale vždy musí mať taký človek nastavené normy svojho správania a svojich reakcií na nejaké konfliktné situácie. Musí dodržiavať určite zásady a ak má pri sebe zbraň, tak by v žiadnom prípade nemal piť alkohol. Viem, že je plno ľudí, ktorí nosia zbraň len preto, že sa potom cítia dôležití, a pritom konzumujú alkohol. Z toho sú potom také skratkovité činy, keď niekto v hádke vytiahne zbraň a použije ju. Vždy záleží na každom, aby zvážil, či má zmysel nosiť do verejného priestoru zbraň alebo nie. Každý by si mal byť vedomý, že zbraňou sa dá vyhrážať len raz. Potom sa už strieľa. To je dôvod, prečo by mali byť obozretní všetci, či už so zbraňou, alebo bez nej.
V Británii údajne nesmú mať pri sebe ľudia ani nôž – čo je evidentne teroristom úplne fuk – či dokonca slzný sprej, ktorý sa v našich končinách odporúča napríklad ženám, keď idú v noci niekde cez park. Z pohľadu Stredoeurópana je to nepochopiteľné. Čo hovoríte na tieto tendencie v západnej Európe, ktoré idú týmto smerom?
Každý štát má iné normy. Keď ste sa pýtali na pištoľ alebo niečo také, tam zo zákona môže mať človek povolenie na to, aby takúto zbraň nosil na svoju ochranu, prípadne majetku, či na športové účely. Štát im to dovoľuje. Keď má niekto vo Veľkej Británii povolenie vlastniť zbraň, môže ju mať. Záleží na každom štáte a dá sa predpokladať, že aj vo Veľkej Británii, ak sa bude zvyšovať počet teroristických útokov a napadnutí, budú mať ľudia čoraz väčšiu tendenciu legálne držať a vlastniť zbraň.
Islamský štát plánuje pri ďalších útokoch v Európe použiť nové trendy a technológie, ako sú drony s výbušninami, čo už na území Sýrie a Iraku použil. Ako sa proti tomu brániť?
Len veľmi obmedzene. Vo vzduchu je monitoring veľmi zložitý, najmä v malých výškach, v ktorých drony lietajú. Sú, samozrejme, zneužiteľné. To nie je nič nové, vieme o tom. Je nutné, aby boli bezpilotné prostriedky, ktoré majú väčší výkon, pod kontrolou, a mali by byť na povolenie. Podobne ako môžete jazdiť na mopede, myslím, že do päťdesiat kubíkov, a čo je nad, na to treba mať vodičský preukaz. To by podľa mňa malo platiť aj pre bezpilotné prostriedky, či už sú určené na prácu alebo zábavu. Výkonnejšie prostriedky by mali byť schvaľované a zároveň kontrolované. Ľudia, ktorí s nimi pracujú, by mali byť v nejakej evidencii a mali by mať oprávnenie zručnosti tak ako na iné motorové aj nemotorové výkonnejšie prostriedky.
Teraz došlo aj k útoku nákladiakom na moslimov pred mešitou v Londýne. Je to tak, že čím viac bude pribúdať útokov radikálnych moslimov, ktorým štát nezabráni, tým viac hrozí aj odveta z druhej strany?
Musíme s tým počítať. Spoločnosť nejaký čas nereagovala na teroristické útoky. V poslednom čase sa zvyšuje napätie vo Veľkej Británii, Francúzsku, Holandsku, Švédsku aj Nemecku. Postupne sa začína radikalizovať aj časť týchto spoločností, hoci nábeh na to je pomalší. V zmysle používania násilia proti radikálnemu islamu preberajú spravodlivosť do vlastných rúk. Môže pritom dôjsť k prechmatom a nešťastiam, keď sú zabití ľudia, ktorí nemajú s radikálnym islamom nič spoločné a je tam len vizuálna či kultúrna príbuznosť. To je nebezpečenstvo, s ktorým musíme počítať. Ak sa nepodarí zastaviť útoky Islamského štátu na území Európy, bude to čím ďalej, tým aktuálnejšie.
Takmer súčasne s týmto londýnskym útokom narazil na hlavnej triede v Paríži moslimský terorista do policajnej dodávky, čo už bol niekoľký tohtoročný útok na policajtov vo Francúzsku. Značná časť médií akoby preferovala ten zatiaľ ojedinelý útok na moslimov ako dôkaz toho, že pozrite sa, nielen moslimovia sú teroristi. O čom to svedčí?
Médiá často prekrúcajú niektoré názory aj tendencie. Neobjektivita škodí. Akýkoľvek útok – či už radikálneho islamistu, radikálneho pravičiara, alebo antiislamistu – je nesprávny. Takže niečo preferovať je nesprávne. Nemali by sme medzi tým robiť rozdiely.
Treba zmeniť zákony zabraňujúce odoslaniu ľudí, ktorí sa nelegálne zdržiavajú v Európe, do krajín ich pôvodu? Už niekoľkokrát sa stalo, že budúci terorista bol v hľadáčiku tajných služieb a policajtov, ale tí nemohli zo zákonných dôvodov zasiahnuť, takže potom umierali nevinní ľudia. Mala by mať polícia pri zásahoch v getách západoeurópskych miest nejaké zvláštne právomoci?
Problém je tam oveľa hlbší ako len to, že sa niekto zradikalizoval. Po prvé z Európy treba vypovedať ľudí, ktorí tu nemajú čo robiť – ekonomických migrantov. Týka sa to predovšetkým západoeurópskych štátov, ktoré nemajú schopnosti ich integrovať. Posledným príkladom je debata vo Švédsku. Zistili, že hoci je švédska komunita veľmi ústretová a otvorená, migrantov sa nedarí integrovať. Ekonomickí migranti nemajú v Európe čo robiť. Maximálne do tej miery, ktorú povolí daný štát. Tým by sa vyriešila kopa problémov, ktoré v tých štátoch sú, a zároveň by sa darilo týchto ľudí zamestnávať a integrovať ich do spoločnosti prirodzenou cestou. Ak majú prácu, nejaký cieľ, vzdelávať deti, udržať si nejakú úroveň, tak strácajú záujem o radikálne metódy sebarealizácie. Druhý problém je ten, že sme v Európe demokratickejší ako demokrati. Ak sú signály, že sa niekto svojimi názormi dostáva na stranu radikálnych islamistov – ale to sa netýka len ich –, ak sa niekto začína správať tak, že je potenciálne nebezpečný pre spoločnosť, musíme nájsť cestu, ako takého človeka začať liečiť, vychovávať, nejakým spôsobom s ním komunikovať. Dobré úmysly môžu mať aj zlé následky. Dôležité je, aké sú informácie presné, pravdivé a nakoľko sú podložené. Či skutočne ten niekto nie je iba psychicky narušený jedinec, ktorý nie je nebezpečný pre spoločnosť, ale len verbálne dáva najavo svoje názory, ktorým ani sám často nerozumie. Alebo je to človek, ktorý môže byť naozaj nebezpečný. Nemôžeme sledovať napríklad stotisíc ľudí a myslieť si, že každý z nich bude pod prísnym drobnohľadom. To musí byť systémové riešenie, ktoré zníži počet sledovaných ľudí, z ktorých vyrastajú radikáli.
Hlavný migračný prúd vedie teraz z Líbye do Talianska. Objavila sa dokonca jedna neziskovka odporcov migrácie, ktorá začala vyberať peniaze na lode, ktoré by blokovali lode iných, tradičnejších neziskoviek, ktoré zachraňujú migrantov pri líbyjských brehoch a vozia ich do Európy. Ale služba, kde zhromažďovali peniaze, im zrušila príspevky s tým, že šíria nenávisť. Je to v poriadku? A čo činnosť agentúry Frontex v tejto oblasti? Zachraňuje člny migrantov, čo je, samozrejme, v poriadku, ale potom ich vozí do Európy a nie späť do Líbye. Čo na to poviete?
Agentúra Frontex robí to, čo jej povie vedenie Európskej únie. Ale je to totálne zlyhanie vedenia Európskej únie na čele s Európskou komisiou. Nie je možné, aby ten prúd ľudí takto pokračoval. Európa predsa neuživí celú Afriku. Raz sa to musí skončiť. Inak vezmú ľudia, ako som pred chvíľu uviedol, spravodlivosť do vlastných rúk, prestanú rešpektovať národnú exekutívu a budú sa snažiť vyriešiť problémy sami. Nie je možné, aby sa sem z dlhodobejšieho pohľadu presťahovali až stovky miliónov ľudí a my sme stále hovorili, že sme schopní sa s nimi dohodnúť a že sa stanú regulárnymi občanmi. To skrátka nejde. Je to naivná predstava. Čo robí momentálne Frontex, ale aj Taliani, Španieli a Gréci? Na otvorenom mori naložia päťdesiat a niekedy aj viac ľudí, ktorí sú na gumových člnoch, a odvezú ich do Európy. To je predsa veľmi výhodný biznis. Nedokážeme si ani predstaviť, koľko na tom zarábajú pašeráci. Namiesto toho, aby ich nalodili a vzali späť, odkiaľ vyšli. Viem, že je argument, že boli takzvane zachránení na otvorenom mori. Nech ich zavezú späť do teritoriálnych vôd a vysadia na pobreží štátu, z ktorého vyrazili. Iné riešenie nie je. Že bude Líbya protestovať, to je logické, hoci je tam nejaká dočasná ktovieako legitímna vláda. Nech si teda zaistí svoje hranice, svoje územie. Ak to nerobí, tak sa zbavuje svojej zodpovednosti a ohrozuje tým Európu. Tak sa musíme správať a nie neustále mlieť, že ide o nejaké zachraňovanie.
Čo má teda urobiť Európa s touto migračnou trasou? Líbya je rozvrátený štát, má niekoľko vlád. Objavujú sa názory, že Európa by tam mala vybudovať utečenecké zariadenie pod svojou správou a vojenskou ochranou a možno aj bez súhlasu Líbye, keď tam aj tak nemá poriadne s kým rokovať…
Máte stopercentnú pravdu. Už som to mnohokrát povedal. Keď sme rozbombardovali Líbyu, zlikvidovali Kaddáfího a narušili správu štátu, mali by sme nájsť toľko odvahy a zaistiť stabilizáciu tohto územia. Ak sme schopní podporovať kvázidemokraticky zvolený režim v Afganistane, v Iraku, prečo sa teraz nepostaráme o to, čo sme spôsobili v Líbyi? Že to nie sú ochotní urobiť Američania? Ale to sme si zavarili sami. Ak Američania vidia teraz svoju prioritu na Strednom východe, my by sme si mali urobiť poriadok na tom území, ktoré nás momentálne najviac zaujíma. A to je Líbya.
