Dolná komora francúzskeho parlamentu, Národné zhromaždenie, má 577 poslancov volených v rovnakom počte volebných obvodov. Pre rozľahlosť francúzskeho územia a poslancov volených v zahraničí je však volebná matematika zložitejšia.
Už pred týždňom si volili Francúzi žijúci v zahraničí jedenásť poslancov v jedenástich obvodoch. Každý z týchto volebných obvodov obsahuje niekoľko štátov. Slovensko napríklad patrí do stredoeurópskeho obvodu, ktorý zahŕňa aj Balkán.
Obyvatelia krajiny galského kohúta a francúzskych zámorských teritórií si teda dnes nevolia 577, ale len 566 poslancov zodpovedajúcich rovnakému počtu volebných obvodov. Francúzi v zámorských teritóriách volili už v sobotu. Výnimkou je tichomorská Francúzska Polynézia, kde boli vzhľadom na komplikovanú logistiku voľby 3. júna.
V každom z 577 volebných obvodov si voliči vyberajú jedného poslanca. Ak kandidát získa viac ako 50 percent hlasov a zároveň aspoň štvrtinu hlasov všetkých oprávnených voličov v danom obvode, druhé kolo sa nekoná. Volebná účasť teda zohráva nezanedbateľnú úlohu.
Ak sa to žiadnemu kandidátovi v danom obvode nepodarí, do druhého kola postupujú dvaja kandidáti, ktorí získali najvyšší počet hlasov. Môže ich ale byť viac. Do druhého kola sa dostane každý ďalší kandidát, ktorý získal 12,5 percenta hlasov oprávnených voličov. Stáva sa, že si voliči v niektorých obvodoch v druhom kole vyberajú spomedzi troch alebo štyroch politikov.
Cieľom dvojkolových volieb je docieliť silný mandát poslanca. V priemere je v jednom obvode 14 uchádzačov. V jednokolových mnohoobvodových väčšinových voľbách by pri veľkom počte kandidátov mohlo stačiť získať v prvom kole len zanedbateľný počet hlasov na dosiahnutie víťazstva.
Volebné miestnosti budú otvorené od 8.00 h do 18.00 h, vo veľkých mestách až do 20.00 h.
Na zisk parlamentnej väčšiny potrebuje víťazná strana získať 289 poslaneckých mandátov. Prieskumy pasujú do úlohy favorita koalíciu strany prezidenta Emmanuela Macrona Republika vpred a hnutia MoDem. Predpovedajú tejto koalícii zisk približne štyroch stoviek poslaneckých mandátov.
Parlamentná väčšina a vláda, ktorá z nej vzíde, zohráva vo francúzskom poloprezidentskom systéme dôležitú úlohu. Ak je prezident i vláda z jednej politickej strany, hlavným nositeľom výkonnej moci je hlava štátu. Ak je vláda z inej politickej strany, dominantnú úlohu zohráva premiér a prezident má skôr reprezentatívnu funkciu.
