Hlava štátu vrátila parlamentu právnu normu na opätovné prerokovanie. Vyčítal jej práve to, že predsedu úradu už nemá vymenúvať a odvolávať prezident, ale vláda, čím sa podľa Kisku stane ešte viac závislým od vládneho kabinetu a jej politického tlaku.
Jeho druhá výčitka smerovala k tomu, že účastníkom konania vo vybraných cenových konaniach bude aj Ministerstvo hospodárstva (MH) SR alebo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR. Tieto zmeny podľa Kisku môžu výrazne zasiahnuť do nezávislosti úradu a rozhodovania o cenách energií, čo je v priamom rozpore s harmonizačnými pravidlami smerníc Európskej únie.
Okrem problematiky vymenovávania predsedu úradu, sa novelou tiež nanovo upravujú povinnosti Regulačnej rady ÚRSO v procese schvaľovania regulačnej politiky a právomoci štátu v rámci cenových konaní, ktoré majú súvislosť s regulovanými subjektmi sieťových odvetví.
Novelou sa zavádza povinnosť úradu zverejňovať vyjadrenie Ministerstva hospodárstva SR a Ministerstva životného prostredia SR, ak niektoré z uvedených ministerstiev zašle regulačnému úradu vyjadrenie s pripomienkami k návrhu regulačnej politiky a Regulačná rada ÚRSO tieto pripomienky neakceptuje. Úrad má zverejňovať spolu s vyjadrením aj odôvodnenie neakceptovania pripomienok. Uvedený mechanizmus by mal podľa predkladateľov podporiť požiadavku na zohľadnenie odborných pripomienok MH SR a MŽP SR, pričom však neobmedzí nezávislosť Regulačnej rady ÚRSO pri prijímaní regulačnej politiky.
Po novom sa bude musieť vyhodnocovať aj vplyv návrhu ceny energií na jednotlivé skupiny odberateľov. “Vyhodnotenie dopadov konečných schválených cien by malo byť súčasťou cenového konania, keďže schválená cena sa môže do veľkej miery líšiť od ceny, ktorá je predmetom návrhu. V nadväznosti na uvedené by mal úrad vyhodnotiť dopad ceny na jednotlivé skupiny odberateľov a toto vyhodnotenie by mal uviesť ako súčasť odôvodnenia cenového rozhodnutia,” uvádza sa v novele zákona.
Poslanci prelomili Kiskovo veto aj v otázke doplňujúcich volieb
Novela zákona o podmienkach výkonu volebného práva podľa Kisku môže spôsobiť, že orgány samosprávy miest a obcí nebudú pracovať v kompletnom zložení aj takmer deväť mesiacov. To je podľa neho v rozpore s platnou a účinnou zákonnou úpravou. Prezident považuje takéto obmedzenie konania doplňujúcich volieb za neopodstatnené a za obmedzujúce výkon aktívneho volebného práva aj pasívneho volebného práva garantovaného Ústavou SR.
Parlamentná väčšina však mala iný názor a zmeny presadila napriek prezidentovmu vetu. Novela podľa koalície rieši kolíziu starých a nových volebných zákonov. Opozícia hovorí, že ide o právnu normu, ktorá má byť v prospech košického primátora Richarda Rašiho (Smer-SD). Nazývajú ju lex Raši. Podľa opozície totiž má zabezpečiť, aby v prípade zvolenia Rašiho za predsedu Košického samosprávneho kraja nenastúpil do čela mesta nový primátor, ale človek, ktorého si vybral Raši. Koalícia obvinenia odmieta.
Podľa novely by sa posledné doplňujúce voľby mohli uskutočniť 15. augusta 2018. Riadne komunálne voľby by mali byť pritom začiatkom novembra 2018, teda necelé tri mesiace po doplňujúcich. Zmena zákona má teda zabezpečiť, aby doplňujúce voľby nezasahovali do prípravy riadnych komunálnych volieb v roku 2018.
