„Teroristický útok je vzdialený islamu. Islam vyžaduje, aby sa jeden človek správal slušne k druhému a neubližoval druhým,“ zdôraznil Mahmoudi hneď na úvod rozhovoru. Radikáli, ktorí páchajú teroristické útoky, podľa jeho názoru islam veľmi poškodzujú. Jemu sa vraj v Česku žije dobre, má ženu, deti a cíti sa tam ako doma. Narodil sa síce v Egypte, ale už by sa do Egypta nevrátil.
Hosť konštatoval, že podľa Koránu sú všetci ľudia bratia a sestry. A ak niekto hovorí niečo iné, nemá podľa Mahmoudiho pravdu. V Koráne sa zakazuje ubližovať ľuďom. „Ublížiť druhému človeku je podľa Koránu obrovský hriech,“ zdôraznil hosť.
„Alah by bol rád, keby boli všetci ľudia na svete moslimovia. Poslal nám proroka, aby nám vyložil vieru, ale Alah má rád všetkých ľudí,“ zaznelo z úst hosťa. Alah však žiada, aby každý človek používal rozum a sám dospel k tomu, či je preňho dobré vyznávať islam. Je na každom, ako sa rozhodne.
Preto nechápe, kde sa berú ľudia, ktorí v mene islamu zabíjajú. „Ja sám som moslim a nechápem, prečo to robia,“ konštatoval. Jeho priatelia a kolegovia to vraj vidia rovnako. Keď niekde na svete dôjde k teroristickému útoku, jeho priatelia vraj tak ako pán Mahmoudi tento čin odsudzujú.
„Ja tu žijem vyše 30 rokov a nestretol som sa s rasistickým útokom proti mne. Deväťdesiat percent mojich známych sú Česi a ja som sa nestretol so žiadnym rasistickým útokom,“ konštatoval. Rešpektuje tamojšie zvyky a nemá nič proti tomu, že české ženy nechodia zahalené ako v Egypte. Je to ich vec. Sám má vraj dve dcéry, už sú dospelé a necháva na nich, ako chcú žiť. Nepáči sa mu napríklad, že jeho dcéry pijú alkohol, povedal im to, ale stále trvá na tom, že ide o ich rozhodnutie.
Reč bola aj o utečeneckej kríze. Kým sa neskončí vojna v Iraku a v Sýrii, tak bude podľa pána Mahmoudiho migrácia pokračovať. Chápe rodiny s deťmi alebo starých ľudí, ktorí odchádzajú z krajín zničených vojnou, ale chápe aj Európanov, ktorí hovoria, že ich krajiny nie sú nafukovacie a nezmestia sa do nich všetci utečenci. Hosť sa preto domnieva, že treba nájsť nejaký rovnovážny bod medzi zachovaním vlastnej krajiny a pomocou druhým ľuďom.
Celý rozhovor si môžete pozrieť TU.
