„Domorodé populácie hostiteľských krajín majú právo regulovať vstup do krajiny s prihliadnutím nielen na svoje záujmy, ale aj na zmysel pre dobročinnosť vo vzťahu k iným spoločnostiam,“ všíma si Slezáková jeden z Collierových záverov štúdie. Collier zároveň dodáva, že v rámci dobročinnosti by sa mali bohaté spoločnosti starať skôr o väčšinu obyvateľov chudobných krajín než o šťastlivcov, ktorým sa podarilo do nich preniknúť.
Migrácia je podľa Colliera jablkom sváru medzi členmi Európskej únie, ovplyvňuje voľby a polarizuje obyvateľstvo. Sám Collier je pritom potomok muža, ktorý pred prvou svetovou vojnou emigroval z biednej nemeckej dediny do bohatého anglického Bradfordu.
Collier potom vo svojej štúdii ponúka pomerne jednoduchý teoretický model migrácie a rozoberá jej ekonomické aj sociálne dôsledky. Nielen to, ako migrácia ovplyvňuje hostiteľské spoločnosti, ale aj to, aké sú jej dôsledky na prisťahovalcov samotných či ako vyzerá situácia v krajinách, z ktorých emigranti pochádzajú. „Tie totiž opúšťajú predovšetkým mladí a vzdelanejší ľudia z lepšie situovaných rodín, pretože len oni sú schopní zhromaždiť prostriedky, ktoré si cesta ,za lepším‘ vyžaduje,“ píše Slezáková podľa záverov Colliera.
Collier sa vo svojej štúdii zameriava aj na multikulturalizmus a veľmi skeptický je k úvahám, či je rýchlejšia migrácia žiaduca. Ako uvádza, schopnosť západných spoločností asimilovať prisťahovalcov je obmedzená. Základným zámerom autora bolo potom podľa všetkého otriasť polarizovanými stanoviskami, teda sklonmi k rasizmu a xenofóbii na jednej strane a tvrdením, že „otvorené dvere sú morálny imperatív“ na druhej strane.
