V poslednej časti relácie privítal moderátor Norbert Dolinský kvinteto pozvaných hostí. Štyroch poslancov, Františka Šebeja (Most-Híd), Jozefa Viskupiča (OĽaNO), Martina Klusa (SaS) a Jaroslava Pašku (SNS) dopĺňal politológ Eduard Chmelár.
Diskusiu otvoril František Šebej, ktorý hneď na úvod poznamenal, že informácie o možnom zasahovaní zo strany Ruska do amerických prezidentských volieb nevníma ako niečo nové, prípadne ako niečo, čo by ho prekvapovalo.
„Rusko ešte od čias Sovietskeho zväzu má dlhú tradíciu v tzv. aktívnej zahraničnej tajnej službe, čiže v zasahovaní do politického diania v iných štátoch. Nemusí to však byť nevyhnutne s cieľom získať nejaký dominantný vplyv, ale skrátka len posunúť veci (želaným smerom). Navyše ten ruský vplyv je vždy vedený nejakými strategickými cieľmi a ruský vplyv počíta vždy s niekoľkými scenármi. No nie je to nová téma, Rusko je stále to isté Rusko, čo bolo aj v minulosti,” dôvodil najstarší z pozvaných hostí
„Bohužiaľ, po 100 dňoch Trumpovej politiky sa mnohé veci ukázali ešte nejasnejšie, respektíve sa zdá, akoby sa Trump učil v procese,“ zhodnotil v rámci otváracieho kola diskusie poslanec za OĽaNO Jozef Viskupič, pričom tiež dodal, že podľa jeho názoru má na úradujúceho amerického prezidenta obrovský vplyv Henry Kissinger.
„A z toho mám také závery, že jeho (Trumpova) politika je a aj musí byť iná od politiky idealizmu, ktorú viac-menej prezentoval predchádzajúci prezident Obama,“ povedal na začiatok Viskupič.
Zaujímavá bola ešte aj Viskupičova poznámka, keď sa odvolal na známeho českého diplomata Hynka Kmoníčka, ktorý tvrdil, že k Rusku možno mať vzťah buď geopolitický, alebo ideologický. Podľa neho asi začína byť nespochybniteľné, že Rusko zasahovalo do amerických volieb a pre samotnú Ameriku je to akoby nová vec.
„Pre mňa je až nepochopiteľné, ako sa k tomu stavajú USA ako jedna z veľmocí. Takto nemá vyzerať bezpečnostná politika sebavedomej krajiny,” poznamenal. Ak USA prišli na to, že nejakým spôsobom sa do procesu volieb niekto snažil zasiahnuť, malo by podľa Viskupiča prísť k vyšetrovaniu. Ako podotkol, aktuálna zahraničná cesta amerického prezidenta Donalda Trumpa by mohla ukázať ďalšie smerovanie zahraničnej politiky a jej dosah na Slovensko.
Rozhovor s J. Viskupičom TU
Tretím v poradí, ktorý sa dostal k slovu bol Martin Klus, ktorý na úvod porovnal novinky, ktoré zo sebou priniesol Trump v porovnaní s predchádzajúcou administratívou Baracka Obamu.
Najvýstižnejšie slovo pre Trumpa…
„Hneď po jeho zvolení sme si vraveli, že u Donalda Trumpa bude to najvýstižnejšie slovo akási nepredikovateľnosť, respektíve neočakávateľnosť a že bude pri ňom celkovo ťažké predpovedať ďalší vývoj. To sa do istej miery naplnilo, hoci sa ukázalo, že Trump je iným prezidentom, ako bol kandidátom. Už dnes vieme spočítať minimálne päť, šesť sľubov, ktoré sa mu určite nepodarí naplniť,“ začal Klus, ktorý ďalej poznamenal, že pri 45. americkom prezidentovi stojí tiež za pozornosť, akým spôsobom obsadzoval svoju administratívu.
„Najviac zarezonovalo meno Michaela Flynna, čo bol človek, ktorý sa v jeho administratíve nezdržal ani mesiac a bol to človek známy veľmi dobrým prepojením na Ruskú federáciu, na Vladimira Putina. A možno toto bol práve dôvod, keď viacerí začali váhať, či bude Donald Trump naozaj takým priateľom Ruska, alebo začne raziť tradičnú, možno až takú ´jastrabiu´ americkú politiku, ktorá je typická pre republikánskych prezidentov. A keď sa k tomu pridala kritika ďalšieho priateľa Ruska Rexa Tillersona, tak sa ukazovalo, že sa možno v Bielom dome naozaj začalo niečo diať a také to rusko-americké priateľstvo, ktoré aj deklaroval vo svojej predvolebnej kampani, sa nenapĺňa,” nechal priechod svojim myšlienkam Klus.
Na druhej strane však podľa Klusa predsa len vidieť pri Trumpovi istú formu oteplenia vzťahov s Rusmi, pričom takéto oteplenie za Obamu na americkej strane nebolo.
Celkovo však porovnať Obamovu politiku s doterajšou Trumpovou je podľa Klusa náročné, keďže prvý čierny prezident USA v histórii podľa člena SaS presadzoval politiku, ktorá bola až tak flexibilná, že miestami sa zdala až „bezpohlavná“.
Rusko má aktívnu tajnú službu, no USA ešte aktívnejšiu
Ako štvrtý v poradí sa k slovu dostal Jaroslav Paška zo Slovenskej národnej strany (SNS).
„Treba doplniť, že Rusko má aktívnu tajnú službu, no Spojené štáty ju majú ešte aktívnejšiu. Ak teda hovoríme o pôsobení týchto služieb v iných krajinách, tak veľmoci si vytvárajú priestor na isté pôsobenie v konkrétnych štátoch, kde sa angažujú. Okrem teda inštitucionálnej formy sú tu aj tzv. filantropi, ktorí podporujú niektoré organizácie v rámci krajín EÚ. Vieme, aký spor má v súčasnosti Maďarsko s Georgom Sorosom a jeho nadáciou. Takže musíme sa naučiť, že to je súčasť geopolitických hier a súčasného sveta a treba s tým počítať, ako aj to kvalitne vyhodnocovať,“ pripojil svoj názor národniar.
Na záver úvodného diskusného kola bol vyzvaný aj politológ Eduard Chmelár, ktorý povedal, že netreba byť zbytočne paranoidný a vidieť za všetkým len Rusko.
„Povedal by som, že Spojené štáty majú možno ešte bohatšiu tradíciu v rámci zasahovania do záujmov iných štátov,“ pričom Chmelár spomenul aj hollywoodsky film pod názvom Akcia Jeľcin (v origináli Spinning Boris).
Politológ vravel, že film vykresľuje, ako americkí agenti „priamo a brutálnym spôsobom v roku 1996 zasiahli do volieb, respektíve urobili nepopulárneho Jeľcina znovu prezidentom. A mohli by sme s ďalšími prípadmi pokračovať až po Ukrajinu. Toto nie je novinka“.
Upútavka na film Akcia Jeľcin (2003, USA). Zdroj: YouTube
Dôležité je tiež podľa Chmelára si uvedomiť, že hlavnou motiváciou proruských zástancov v rámci Trumpovej administratívy je jednoznačne ekonomický prospech a žiadne politické zbližovanie za týmito krokmi netreba vidieť.
Obchodník, nie stratég
„Trumpovo proruské krídlo nie je motivované nejakou politickou spoluprácou, ale obchodnými záujmami. Donald Trump je obchodník, on nie je nijaký stratég. A ani k nejakému otepľovaniu vzťahov na politickej úrovni nedochádza. Predovšetkým treba vidieť, že sú tam ekonomické záujmy. Aj v administratíve, aj v Trumpovej vláde je veľa biznismenov a toto ich primárne motivuje.“
Nesúhlas s obhajobou, respektíve činnosťou ruských tajných služieb vyjadril euroatlantista František Šebej.
Postaviť ´znak rovnosti´ medzi vplyv amerických tajných služieb a to, čo robil Sovietsky zväz, respektíve robí dnešné Rusko, je totiž podľa Šebeja nepredstaviteľné.
„Je nedorozumenie, ak nie priamo hlúposť. Veď to, čo sa šírilo zo Sovietskeho zväzu, bola atmosféra koncentračného tábora a gulagov,“ vyjadril sa rezolútne.
S tým však nesúhlasil Eduard Chmelár, ktorý tvrdí, že naopak, pri porovnaní ruských a amerických tajných služieb ťahajú za kratší, respektíve horší koniec práve Američania a ich spravodajské služby.
Autor: mr, TASR
