Najviac z cudzích štátnych príslušníkov v slovenských ústavoch tvoria Česi a to 39 osôb. Nasledujú Rumuni – 17 väzňov a Ukrajinci v rovnakom počte.
“Mladiství, ženy, cudzinci a osoby bez štátnej príslušnosti vo výkone väzby alebo výkone trestu odňatia slobody tvoria osobitnú kategóriu obvinených a odsúdených, pri ktorých sa prihliada najmä na ich psychické, fyziologické, vekové, etnické a národnostné osobitosti. Vzhľadom na uvedené majú cudzí štátni príslušníci okrem práv ostatných väznených osôb napríklad právo obracať sa na diplomatickú misiu alebo konzulárny úrad štátu, ktorého sú občanmi, pričom zároveň má právo na prijatie návštevy predstaviteľov tohto orgánu, počas ktorej môže byť odovzdaná denná tlač, časopisy alebo knihy,” objasnil Baláž.
Ako ďalej dodal, cudzincom rovnakej národnosti, alebo hovoriacim rovnakým alebo podobným jazykom sa spravidla umožní byť spoločne ubytovaní a aby mohli spolu komunikovať v jazyku, ktorý ovládajú.
“Taktiež pri stravovaní väznených osôb sa prihliada aj na kultúrne a náboženské tradície obvinených, pričom väznená osoba môže požiadať aj o bezmäsitú stravu alebo stravu s vylúčením bravčového mäsa. Pokiaľ ide duchovnú a pastoračnú službu väzneným osobám, táto sa organizovane poskytuje len pri štátom registrovaných cirkvách a náboženských spoločnostiach. V prípade ostatných náboženstiev môže väznená osoba vykonávať príslušné aktivity len individuálne v čase osobného voľna, pokiaľ tieto nie sú v rozpore s účelom výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody,” dodal na záver Baláž.
Aktuálne sa vo výkone väzby nachádza 1547 obvinených (z toho 86 žien) a vo výkone trestu odňatia slobody 8878 odsúdených (z toho 633 žien).
