Ako vnímate smrť Františka Gauliedera? Okolnosti jeho „skoku“ pod vlak vyzerajú prinajmenšom podozrivo a aj trestné stíhanie v tejto veci je vedené za usmrtenie… Myslíte si, že niekto mohol mať záujem ho týmto spôsobom umlčať a ak áno, prečo? Čo také mohol vedieť?
Človek, ktorý plánuje spáchať samovraždu, sa obyčajne ocitne v situácii, ktorá je pre neho neriešiteľná. Je to pre neho stav hlbokej beznádeje a jediné východisko vidí vo vlastnej smrti. Ja si osobne myslím, že František Gaulieder nebol ten typ muža, ktorý by dospel k takémuto rozhodnutiu. Poznal som ho. V minulosti sme sa párkrát stretli a občas sme si i zavolali. Pôsobil na mňa vždy pokojne a vyrovnane. Nepostrehol som nejaké symptómy, ktoré by vychádzali z depresie a z jeho samotného vnútra. Ak odborníci hovoria, že nielen samotná depresia býva dôvodom na samovraždu, ale môžu byť za ňou aj iné psychické poruchy, či už ide o schizofréniu, alebo závislosť, tak nepredpokladám, že by tým bol trpel František. V podstate to nedáva logiku, pretože podľa tých informácií, ktoré médiá priniesli, ako sa stretol s niektorými ľuďmi z politiky a mal chuť ísť kandidovať do volieb VÚC, je to v rozpore s tým, čo sa mu stalo.
Ak vychádzame z vyjadrení niektorých mediálne známych ľudí, ako je napríklad Milan Žitný, ktorý vylučuje samovraždu a má na to zrejme dôvody, tak potvrdzuje to len môj názor. Je v tomto príbehu údajnej samovraždy veľmi veľa okolností, ktoré sa odohrali pred a po úmrtí a tieto nemôžu zostať bez povšimnutia. Musí sa k ním pristupovať veľmi citlivo za podpory dôkazového materiálu a tiež určitej fantázie. Nejaké fotografie, na ktorých bol zachytený, podľa mňa určite neboli dôvodom na rozhodnutie zobrať si život. Vylučujem to. Bol človekom, ktorého život ťažko skúšal v rámci politiky, na ktorú sa dal, a to nie je jednoduché prehryznúť, ak sa vám stane to, čo jemu. Je potrebné viesť dôkladné vyšetrovanie a vychádzať zo všetkých maličkostí, čo sa dialo minútu po minúte pred jeho usmrtením a hlavne vychádzať z toho, v akých otázkach jeho boja za spravodlivosť a porušovania zákona osobami, na ktoré poukazoval, bol aktívny. Čiže zhrnuté a podčiarknuté, nemyslím si, že to bola samovražda.
Bývalý funkcionár NAKA Jozef Lutter podal v januári trestné oznámenie na generálnu prokuratúru v súvislosti s tým, že niekto podľa neho minulý rok zabránil vykonaniu prehliadky vo firme podnikateľa Ladislava Bašternáka a advokáta Marka Turčana. Mohlo ísť v tom čase o nejaké upratovanie dôkazov? Lutter tiež naznačil, že isté okolnosti naznačujú, že v zastavení prehliadky mohol byť zainteresovaný aj Robert Kaliňák, čo si o tom myslíte?
Ak to bývalý funkcionár NAKA pán Jozef Lutter tvrdí, tak asi má na to patričný dôvod. Ak má skúsenosti v oblasti vyšetrovania a policajnej praxe, ktoré sa dajú počítať už na desiatky rokov, tak tento fakt je potrebné brať vážne. Všetko záleží na tom, aký bude dôkazový materiál, aby sa jeho slová potvrdili. Mnohokrát sa rozdiel medzi zbabranou a úmyselne zmarenou akciou veľmi ťažko dokazuje. Ale ja hovorím, že čo vedia už dvaja ľudia, tak to nie je tajomstvom. Na takúto akciu nejde sama osoba. V takomto prípade policajtka, ktorá ju riadi, ale aj mnoho jej zúčastnených kolegov vie vyhodnotiť, či postup bol profesionálny, alebo nie a ak nie, tak prečo. Ak by sa potvrdilo, že naozaj niekto zavolal a právomoci polície, a z toho vyplývajúca sloboda v konaní zaistiť dôkazový materiál potvrdzujúci porušovanie zákonov tohto štátu, boli obmedzené, tak tento štát je naozaj totálne nefunkčný. Poviem vám, že nie je nič horšie, ako vidieť smutné tváre funkcionárov polície alebo radových policajtov na rôznych narodeninových oslavách, kde sa stretávame v rámci spoločných známych. Vždy som tvrdil, že politika nesmie zasahovať do samostatného rozhodovania a konania predstaviteľov polície.
Toto sa dialo od roku 1989 permanentne. Viete, tie tlaky na políciu a predovšetkým na vyšetrovateľov vždy vyplávali na povrch a skôr či neskôr sa o nich verejnosť dozvedela. Kauza Bašternák traumatizuje nielen verejnosť, ale predpokladám, že aj samotných policajtov, ktorí na tom robia. Peniaze v keši a v miliónoch, ktoré má verejnosť vnímať ako samozrejmosť a brať tento fakt ako niečo, čo bolo pred štyrmi či piatimi rokmi štandardné, alebo prevod firmy na dôchodcu v nejakej záhradke v Dunajskostredskom okrese sú výsmechom a pľuvancom do tváre občanov tejto krajiny. Sám som zvedavý, ako sa to celé skončí, ale predpokladám, že tak, ako sa po niekoľkých rokoch politici vrátili k únosu alebo zavlečeniu občana tohto štátu do cudziny, tak sa vrátia aj k ďalším kauzám. Vždy to bude otázka vôle a väčšiny politikov, ktorí to pretlačia. Toto sú všetko také údery pre demokraciu, že na to sa prosto zabudnúť nesmie. Občania tejto krajiny majú čestne pracovať a vyvolení môžu bezhranične kradnúť? To takto nemôže fungovať v žiadnom prípade. A ak to tento národ dovolí, tak potom už môžeme hovoriť o určitej diagnóze.
Predpokladá sa, že každý volič by mal vedieť čítať a písať a ak ešte aj vidí a dobre počuje, tak nie je čo riešiť. Jozefovi Lutterovi držím palce, hoci ho nepoznám a nikdy som sa s ním nerozprával, ale myslím, že toto je nástup niečoho, čo naštartuje trajektóriu akéhosi odkrývania bahna, lebo je to už jednoducho neudržateľné. Skôr či neskôr budú padať hlavy a budú sa riešiť tieto vážne delikty a národ dostane odpoveď. Musí to prosto takto byť. Súčasný vývoj a nespokojnosť v spoločnosti rysuje budúcnosť veľkých zmien v tomto štáte.
Odkedy Lutter podal trestné oznámenie už prešli dva mesiace a zatiaľ nebol vo veci vypočutý a vec bola zo strany generálnej prokuratúry postúpená na krajskú, čo môže vyvolávať dojem, že sa akosi odsúva, je takýto postup korektný a štandardný? Čo si o tom myslíte?
Postúpenie veci zo strany generálnej prokuratúry na krajskú prokuratúru je jej právomoc a zrejme kompetentní v rámci nej konajú. Dojmy sú jedna vec a rozhodnutia vyplývajúce z príslušnej legislatívy tohto štátu a z nej vychádzajúce následné kroky druhá. Možno to evokuje akýsi obrátený syndróm Dunningovho-Krugerovho efektu, ale možnosti to pre orgány pripúšťajú. Čo je však zvláštne, že od podania naozaj prešiel pomerne dlhý čas a pán Lutter nebol doposiaľ vypočutý. Toto je kauza ostro sledovaná verejnosťou a bude až do jej ukončenia a to, samozrejme, neznamená, že inteligentní ľudia budú prikyvovať na všetko, čo bude vyvolávať pochybnosti. Ale ja si myslím, že tí, ktorí v tomto filme hrajú, to veľmi dobre vedia. Bolo by chybou, ak by mali niektorí tendenciu preceňovať úroveň vlastných schopností a neuvedomovať si skutočné schopnosti u druhých.
Minulý týždeň pokračovalo súdne pojednávanie s bývalým šéfom vojenskej spravodajskej služby Romanom Mikulecom, ktorý bol obvinený z vynášania tajných dokumentov po tom, ako mu policajti v roku 2013 našli v aute podozrivú SD kartu. Mikulec sa vyjadril, že aj v súčasnosti sa spravodajské služby zneužívajú ako za Mečiara. Ako vnímate toto jeho tvrdenie? Je skutočne možné, že sa v tomto smere za viac ako 20 rokov nič nezmenilo?
Čo si myslím o prípade Mikulec a jeho obvinení, som sa vyjadril v nedávnej minulosti. Nepoznám profil osobnosti pána Mikulca a jeho odborné predpoklady, či už dané, alebo získané, lebo som s ním nikdy nespolupracoval. Vychádzam však z tých informácií, ktoré mám z verejne dostupných prostriedkov. Keďže Úrad ochrany ústavných činiteľov, ktorý som v minulosti riadil, úzko spolupracoval so spravodajskou službou, mám úctu k práci týchto ľudí, pretože sa podstatne odlišuje od bežnej v rámci ozbrojených zložiek ako z hľadiska odbornosti, tak i zodpovednosti. Práca spravodajských dôstojníkov si vyžaduje určitú mentálnu predstavivosť sprevádzanú perfektnou pamäťou a schopnosťami kombinovať veci. Prečo to hovorím? Len hlupák by prenášal nejaký dátový nosič v zadnom vrecku sedadla v motorovom vozidle. To neurobí ani vrátnik, ktorý slúži na vrátnici spravodajskej služby. Spôsoby jeho konania, za ktoré je obvinený, nezodpovedajú úrovni intelektu, ktorý musí človek na takomto stupni riadenia mať.
Na riadenie spravodajskej služby musíte mať predpoklady. Je to zodpovedná funkcia. Preto si myslím, že pri posudzovaní tohto obvinenia sa bude vychádzať zo strany súdu v rámci reálneho uvažovania a zmyslu pre detaily. Treba brať do úvahy všetky okolnosti, ktoré tomu predchádzali a čo sa vlastne v tejto inštitúcii stalo. Vôbec sa mu nedivím, že je z toho už vyčerpaný a vidí akúsi paralelu v zneužívaní služieb v minulosti a v súčasnom období. Ale čas je liečiteľ a tak, ako sa po rokoch dostala na stôl kauza únosu, natočil sa film, tak sa verejnosť raz dozvie, ako to vlastne bolo a čo obsahuje správa, v ktorej s nebohým Suchodolinským poukazovali na to, čo sa tam dialo. On je v lepšej pozícii ako tí druhí. Bol by som pokojný.
