František Gaulieder bol v spoločnosti dlhé roky vnímaný ako bojovník proti mečiarizmu. Funkciu poslanca parlamentu zastával od roku 1994. Keď však v polovici deväťdesiatych rokov začal odporovať vtedajšiemu premiérovi Vladimírovi Mečiarovi, stálo ho to kreslo. V decembri 1996 prijali členovia Mandátneho a imunitného výboru (s prevahou poslancov HZDS) uznesenie, v ktorom berú na vedomie vzdanie sa mandátu Františkom Gauliederom.
Kto v tej dobe sledoval politickú scénu, pozná aj vyjadrenia Gauliedera, že žiadny list, v ktorom sa vzdáva poslaneckého mandátu, nepodpísal a neposlal. Za svoje vylúčenie z parlamentu podal žalobu na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Spor vyhral mimosúdnym vyrovnaním, keď sa so Slovenskou republikou dohodol na odškodnení.
Prípad Gaulieder ostro sledovaný
Prípad Gaulieder bol ostro sledovaným nielen na prelome rokov 1996-1997. Politici i médiá sa k nezákonnému odvolaniu bývalého poslanca HZDS vracali každý rok. V archíve spoločnosti NEWTON Media sa pri mene Františka Gauliedera zobrazí číslo, ktoré sa približuje k počtu 2 000 mediálnych správ. Toto číslo, samozrejme, narastá s príchodom internetu a nárastom počtu spravodajských webových portálov. Najviac rezonujú roky 2009, 2013 a, žiaľ, aj marec 2017.
Prezidentské voľby a Jozef Čentéš
František Gaulieder sa po spomínanom incidente viac do vysokej politiky nevrátil. Jeho meno ale rezonovalo v politike až do posledných dní. Udalosti z roku 1996 sa veľmi intenzívne začali spomínať počas prezidentskej kampane v roku 2009. Na post hlavy štátu vtedy kandidoval Ivan Gašparovič, ktorý v dobe prípadu Gauliedera zastával pozíciu predsedu parlamentu. František Mikloško, ako ďalší nádejný kandidát, viackrát Gašparoviča obvinil, že hlasovaniu voči odvolaniu exposlanca nezabránil a budúci prezident tak musel obhajovať vtedajšie konanie. Známa je aj Gašparovičova veta „Gaulieder bolo niečo, čo bolo problematické.“
V roku 2013 sa téma opäť vo veľkom politicky vrátila. Lucia Žitňanská, vtedajšia predsedníčka poslaneckého klubu SDKÚ-DS, prirovnala kauzu Gauliedera k prípadu Jozefa Čentéša. A nebola jediná. Podobne reagovali aj ďalší opoziční poslanci a dokonca aj viacerí občania, ktorí tému spomínali na svojich blogoch či v diskusiách. Pripomíname, že spojitosť Gauliedera a Čentéša súvisela s nevymenovaním druhého menovaného za generálneho prokurátora. Ten bol zvolený ešte vládou Ivety Radičovej, následne dva roky čakal na svoje vymenovanie, k čomu však nikdy nedošlo. Koalícia na čele so SMERom-SD vyhlásila novú voľbu a generálnym prokurátorom sa nakoniec stal Jaromír Čižnár.
Vstup do regionálnej politiky
V roku 2014 sa stal František Gaulieder poslancom mestského zastupiteľstva v Galante. Odtiaľ pochádza aj jeho prezývka, ktorou sa mu dostalo označenie „galantský Matovič“. Pri pohľade na jeho profil na známej sociálnej sieti je zrejmé prečo. Chcel totiž robiť veci inak a veľmi ostro kritizoval viaceré aktivity mesta. Časté vyhrážanie sa jeho osobe nebolo preto ničím výnimočným. Bomba na dvore, náboje v schránke a nedávno prehodená mŕtva čierna mačka, aj toto boli metódy zastrašovania, ktorým musel už dnes zosnulý Gaulieder čeliť.
Mediálna prezentácia Františka Gauliedera
František Gaulieder patril k osobnostiam, ktoré sa v médiách objavovali často. Aj keď po odškodnení za vylúčenie z parlamentu sa jeho meno skloňovalo viac menej cez reakcie politikov, niekoľkokrát dostal priestor vyjadriť sa k politickej situácii aj on sám. V roku 2010 sa o ňom dokonca hovorilo ako nádejnom podpredsedovi predstavenstva s účasťou štátu Slovak Telekom. Po zvolení za mestského poslanca vystupoval najmä v regionálnych médiách. K udalostiam z deväťdesiatych rokov dostal možnosť vyjadriť sa vlani v decembri, pri príležitosti uplynutia 20 rokov od prijatia nezákonného uznesenia. Posledné rozhovory v médiách sa viazali k únosu Michala Kováča ml. Na sociálnej sieti YouTube nájdete rozhovor, v ktorom Gaulieder popisuje redaktorovi Denníka N podrobnosti k prípadu aj udalostiam z toho obdobia. Žiaľ, najvyšší mediálny záujem vyvolal počas uplynulého týždňa jeho tragický koniec. František Gaulieder zahynul za nevyjasnených okolností 25. marca 2017.
