Riaditeľ Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku Jaroslav Naď je presvedčený, že vystúpenie ministra vnútra Roberta Kaliňáka bolo politicky motivované, populisticky naštylizované a nebolo ani fakticky správne, lebo podľa jeho slov boli použité iba polopravdy a také skutočnosti, ktoré vyhovovali Kaliňákovi.
Ak by mala byť správa komplexná a dôveryhodná, tak by mala podľa Naďa hovoriť o všetkých súvislostiach. V prvom rade o tom, aké by boli alternatívy presunu pána prezidenta, lebo všetky alternatívy, ktoré prichádzajú do úvahy, by vyšli štátny rozpočet Slovenskej republiky v konečnom dôsledku viac.
Maslo na hlave má aj Kiska aj Kaliňák
Bezpečnostný analytik a bývalý riaditeľ Úradu pre ochranu ústavných činiteľov Juraj Zábojník si myslí, že maslo na hlave má aj prezident Andrej Kiska, ale aj minister vnútra Robert Kaliňák, pričom celú túto záležitosť zaplatia v konečnom dôsledku daňoví poplatníci. „Keby mal pán prezident okolo seba odborníkov, ktorých nemá, tak by už dávno mal rozhodnutie a potvrdenie ministra vnútra, že Kiska môže vládny špeciál využívať kedykoľvek. Chýba tu teda jasné zadefinovanie oprávnenia využívania leteckého špeciálu pre prezidenta tejto krajiny a chýba aj rozhodnutie ministerstva vnútra. Maslo je teda na oboch hlavách. Kto na to doplatil? Daňoví poplatníci. Nechcem hodnotiť morálnu a etickú úroveň, či mal právo lietať, alebo nemal,“ povedal Zábojník.
„Ak minister vnútra tvrdí, že to nie je pravda a pán Kiska klame, tak je to hanba pre celé Slovensko. Hanba pre celé Slovensko je aj to, keď prezident hovorí, že klame Kaliňák. Nech si teda ľudia urobia obraz o úrovni celej politiky na Slovensku,“ dodáva Zábojník.
Najlacnejší spôsob prepravy vs vyťaženosť lietadiel
Podľa Jaroslava Naďa musia piloti a lietadlá spĺňať letové hodiny a keďže sa Slovenská republika rozhodla mať dve letky, tak by sme ich mali využívať, pričom využívanie lietadla prezidentom je podľa neho najlacnejšou alternatívou.
„Alternatíva pre pána prezidenta, ktorá by prichádzala do úvahy – presun vozidlom alebo vlakom, by bola oveľa viac nevýhodnejšia pre štátny rozpočet. Myslím si, že argumentácia predsedu NR SR a ministra vnútra je postavená na papalášizme preto, lebo sa používa lietadlo. Treba si však uvedomiť, že lietadlo bude lietať tak či onak. Buď s prezidentom, alebo naprázdno, pretože tie hodiny lietadlo aj pilot odlietané musia mať. Keď sa teda rozhodne prezident presunúť sa do Popradu vozidlom, tak to bude vyžadovať sprievodné vozidlá a nasadenie spravodajských špecialistov, ktorí zabezpečujú cestu s radovými policajtmi po celej trase. Všetky tieto náklady sú nad rámec toho, ak prezident letí lietadlom,“ myslí si Jaroslav Naď, ktorý dodáva, že je na zamyslenie, či potrebuje Slovenská republika dve letky a či vôbec potrebujeme národnú letku, keďže sú krajiny ako napríklad Maďarsko, ktoré letku nemajú a využívajú súkromné lety.
S týmto názorom nesúhlasí Zábojník, ktorý poukazuje na maximálnu vyťaženosť lietadiel a letovej posádky počas slovenského predsedníctva. Je pre neho diletantizmus, že sa tým nikto nezaoberal. „Presuny lietadlom nie sú lacné. Spotrebuje sa vyše tony paliva na trase Poprad – Košice. Tupolev Tu-154 spáli štyrikrát toľko. Sú to nemalé finančné prostriedky za palivo, nehovoriac o posádke. Je potrebné uvažovať, či je to štandardné, alebo nie. Ak mal minister vnútra na zreteli, že prezident môže využívať vládne špeciály, lebo piloti a lietadlá mali málo hodín, tak počas predsedníctva sa lietalo skoro stále. Dokonca sa najímali externé posádky, pričom lietadlá sa využívali na maximum, samozrejme, z peňazí daňových poplatníkov. Považujem to za diletantizmus, že sa nad tým nikto nezamyslel,“ oponuje Zábojník.
Mal by prezident zaplatiť?
Jaroslav Naď nesúhlasí ani s názorom Roberta Kaliňáka, že by bol prezident dlžný nejakú sumu, lebo sa nedá rozlíšiť medzi súkromnou a štátnou cestou prezidenta. „Neexistuje nič také ako súkromná doprava prezidenta. Je to chránená osoba a najvyšší ústavný činiteľ, ktorý musí mať zo zákona zabezpečenú ochranku 24 hodín denne a sedem dní v týždni. To by bolo naozaj veľmi smiešne, keby sme začali rátať kilometre, ktoré ústavní činitelia nabehajú na služobných vozidlách, ktoré im dal Úrad pre ochranu ústavných činiteľov spolu s vodičom a v prípade chránených osôb aj s ochrankárom. Koľko toto stojí štátny rozpočet? Preto hovorím, že ide o populizmus. Nie je to ani faktograficky správne a ani férové a vyvážané voči všetkým ústavným činiteľom, ktorí neustále takúto dopravu využívajú,“ zdôrazňuje Naď s tým, že čiastkové informácie Roberta Kaliňáka považuje za vnútropolitickú agendu.
Bezpečnostný analytik Juraj Zábjoník sa však pozrel na paradoxy, ktoré sú spojené s tým, že prezident je každú chvíľu v Poprade u svojich rodinných príslušníkov. „Je nemysliteľné, aby v prípade zahraničnej cesty prezidenta letel vládny špeciál do Popradu pre Kisku a potom sa letelo do zahraničia. Považujem to za veľkú chybu, ak by to bola pravda. Tiež by to bola chyba, ak by sa potvrdilo, že zahraničná delegácia musí letieť do Popradu pre prezidenta, ktorý si k nim prisadne a potom letia do Bratislavy. Je preto skutočne na zamyslenie, či to takto má fungovať,“ pokračuje bývalý riaditeľ Úradu pre ochranu ústavných činiteľov Juraj Zábojník s tým, že pokiaľ niekto lieta za rodinnými príslušníkmi, tak je nutné to jasne zadefinovať. Osobne je pritom rád, že takýto prípad nastal, lebo je najvyšší čas, aby sa stanovili jasné hranice.
„Ak sa prezident oháňa odporúčaním Úradu pre ochranu ústavných činiteľov, tak chcem podotknúť, že takýto úrad nemá postavenie, aby odporúčal alebo schvaľoval spôsob prepravy prezidentovi. Úrad pre ochranu ústavných činiteľov má iba povinnosť zabezpečiť ochranu maximálnym spôsobom chránenej osobe, ak sa rozhodne cestovať ufom alebo aj kombajnom,“ uzatvára Zábojník.
Je skutočne trápne, keď sa ako malé dieťa vyhovára, hovorí Chmelár
K celej situácii sa vyjadril aj politológ Eduard Chmelár. „Mali by sme si už konečne uvedomiť, že Andrej Kiska napriek celému úsiliu jeho reklamného tímu je politikom, že to nie je neomylný vládca, ale prezident demokratickej republiky a v takom type štátu sa politici nezbožňujú, ale kontrolujú,“ tvrdí politológ. „Keď opozícia odhalí netransparentné vynakladanie finančných prostriedkov na ministerstve zahraničných vecí za niekoľko desiatok tisíc eur, vyhlási to za megaškandál, za ktorý by mal odstúpiť minimálne minister, ak nie celá vláda – no keď vládna koalícia zverejní, že Andrej Kiska prelietal na súkromné účely takmer milión eur, označí to za dehonestáciu hlavy štátu?“ pýta sa Chmelár.
Prezidentove argumenty, že využívať vládny špeciál mu odporučil minister vnútra Robert Kaliňák, ktorý stojí v čele rezortu zodpovedného za vládnu letku, považuje Chmelár za trápne výhovorky. „Je skutočne trápne, keď sa ako malé dieťa vyhovára, že minister vnútra mu vraj povedal, že využívať vládnu letku na súkromné ciele môže – to by mal vedieť sám, čo je etické a čo nie. To mu vari naozaj musí niekto povedať, že letieť z Popradu do Košíc na tenis sú spôsoby severokórejského diktátora, nie stredoeurópskeho prezidenta,“ dodáva prekvapený politický analytik.
„Máme byť všetci, celá verejnosť, rukojemníkmi osobných problémov pána prezidenta iba preto, že pani Kisková si postavila hlavu, že ona do Bratislavy nepôjde? Zdá sa, že aj vyrovnanie sa rodiny s politickou kariérou ich príslušníka musíme brať do úvahy pri voľbe hlavy štátu, lebo my sme si nevolili trojdňového prezidenta na polovičný úväzok,“ uzavrel Eduard Chmelár.
