Pravidlá označovania náboženského či etnického pozadia podozrivých v médiách sa zmenili v Nemecku len nepatrne, ale téma je natoľko citlivá, že sa o nej živo diskutuje. Etické zásady Nemeckej tlačovej rady sú síce nezáväzné, ale riadia sa nimi takmer všetci nemeckí novinári. Doposiaľ platilo, že etnický pôvod a vierovyznanie mali žurnalisti uvádzať len v prípadoch, v ktorých sa dalo „preukázať, že je to pre čitateľa relevantné na pochopenie incidentu“.
Zmenu v tomto smere priniesli udalosti z Kolína na prelome rokov 2015 a 2016, keď počas silvestrovských osláv stovky žien nahlásili sexuálne obťažovanie. Médiá vtedy začali informovať až po niekoľkých dňoch o tom, že páchateľmi boli vo väčšine muži pôvodom zo severoafrických krajín.
Po udalostiach v Kolíne sa samotné médiá začali ozývať a volať po zmene pravidiel. Dočkali sa a novinári tak môžu písať o etnickom pôvode podozrivých či ich viere, ak je to vo verejnom záujme. Napriek tomu by však mali byť opatrní pri takýchto správach, aby „uvedenie týchto informácií nespôsobilo všeobecnú diskrimináciu založenú na základe činov jednotlivca“.
Správy o udalostiach z Nového roka 2015/2016 v Kolíne, v ktorých sa žurnalisti spočiatku zdráhali hovoriť o pôvode páchateľov, podlomili dôveru Nemcov vo verejnoprávne a mainstreamové médiá. Dokonca ich ľudia začali označovať nemeckým výrazom Lügenpresse, čo znamená lživé médiá. Aj na nové pravidlá sa zniesla kritika a našli sa redakcie, ktoré odmietli pracovať podľa nich. Sächsische Zeitung už vlani otvorene uviedli, že budú informovať o národnosti a vierovyznaní v každom jednom prípade.
Celý text v angličtine nájdete TU.
