„Nemci sú strašne zneurotizovaní v dôsledku svojej temnej histórie, teda pre veľký podiel na rozpútaní I. a II. svetovej vojny. Už v 19. storočí hlásali niektoré ich veľké osobnosti nacionalistické myšlienky. Preto sa od hanby najprv chceli rozpustiť vo veľkom európskom národe za pomoci inštitúcií Európskej únie, ale to im nevyšlo. Francúzi a Briti si totiž ešte stále zakladajú na svojom pôvode a národných tradíciách. Tak sa rozhodli zničiť svoj národ pomocou prijímania imigrantov. Aj keď tam už majú viac ako milión moslimských utečencov, chcú asimilovať ďalšie státisíce. Samozrejme, tí ľudia, ktorí tam prichádzajú, za to ani veľmi nemôžu, ale Nemecko prirodzeným spôsobom rozvrátia, pretože je to v nich zakorenené, prichádzajú z takej kultúry. Preto sa väčšina mojich príbuzných z Nemecka odsťahovala, rovnako ako to dnes robí značná časť židovskej populácie žijúcej v Európe, odchádzajú do Spojených štátov a Izraela,“ uviedol v rámci svojej ostravskej prednášky o koreňoch európskej civilizácie v súvislosti s náboženstvom známy politológ, filozof a profesor Alexander Tomský. Okrem toho detailne rozoberal odlišnosti medzi filozofickým poňatím grécko-antického náboženstva a židovského monoteizmu. O aktuálnych otázkach súčasnej politiky, na ktorú má, samozrejme, veľký vplyv aj historický vývoj jednotlivých štátov, bola reč až v závere besedy, v krátkej diskusii.
V Ázii došlo k renesancii náboženstva, predovšetkým islamu
Súčasná radikalizácia Turecka s veľkým dôrazom na príklon k islamu nie je pre politológa Tomského žiadnym veľkým prekvapením. „Myšlienky Kemala Atatürka, zakladateľa nového, moderného, sekulárneho štátu prijala len menšia časť tureckej spoločnosti. A to hlavne elity, inteligencia a armáda. Tá sa ich snažila v ostatných rokoch uchovať a brániť, o čom svedčí aj nedávno pripravovaný puč proti prezidentovi Erdoganovi. V obyčajných ľuďoch je však väčšinou zakorenený syndróm tureckého velikášstva. Veď oni vládli arabskému svetu celé stáročia a európske západné hodnoty ich vôbec neoslovujú,“ uviedol renomovaný filozof Tomský. „Zástupcovia moderných svetových filozofických smerov ešte pred 20 rokmi hlásali, že pokročilým vedeckým vývojom a najmä industrializáciou náboženstvá pomaly zaniknú. Najradikálnejšie v tomto zmysle boli zrejme revolučné šesťdesiate roky minulého storočia v Európe. Vtedy sa tam veľmi zásadne menila spoločnosť a najmä mladí ľudia sa snažili veľmi tvrdo zlikvidovať spôsob života založený na kresťanských hodnotách. Odmietala sa monogamia, hlásala sa voľná láska, zelenú dostal aj feminizmus. Teraz sme však svedkami pravého opaku, v ostatných rokoch dochádza k obrovskej renesancii náboženstva, a to najmä v Ázii. Deje sa to aj v prípade miernejších náboženstiev, ako sú budhizmus či taoizmus, ale týka sa to predovšetkým islamu, ktorý je veľmi militantný a politicky orientovaný, čo má svoje korene najmä v druhej časti Koránu,“ vysvetľoval politológ Tomský súčasnú výbušnú atmosféru na Blízkom a Strednom východe.
Mladým moslimom vraj vadí ateizmus európskej spoločnosti a cítia k nej odpor
„Tie prvé generácie islamských prisťahovalcov v západnom svete boli spokojné s tým, že získali nejakú prácu, väčšinou išlo o pomocné profesie, a že sa mali lepšie ako vo svojich domovských krajinách. Ďalšie generácie to však už vnímajú inak. Často neovládajú poriadne jazyk, nedosiahnu preto vyššie vzdelanie a tých menej kvalifikovaných miest, kde by si našli uplatnenie, už zase toľko neexistuje. Sú vychovávaní inak, ateizmus spoločnosti zažívajú ako omyl a ani európske hodnoty vychádzajúce z kresťanského humanizmu im nič nehovoria, preto sa niektorí radikalizujú. Samozrejme, má na to vplyv tá veľká renesancia islamu, keď oni inklinujú k tej radikálnejšej verzii, pretože cítia odpor k spoločnosti, v ktorej žijú,“ odpovedal skúsený filozof a publicista na jednu z otázok, prečo sa už aj u asimilovanej islamskej populácie druhej či tretej generácie často objavujú tendencie k terorizmu a sympatie k Islamskému štátu. „Ja som počas emigrácie v Anglicku učil nejaký čas aj mnoho arabských žiakov. Kým boli deti menšie, bol som pre ne osobnosť. Ale len čo sa sa z nich stali tínedžeri, začali hádzať po psoch kamene, pretože podľa Koránu je to nečisté zviera, mali už tendencie správať sa nadradene k dievčatám a zaznievali názory, že ženy by mali zostávať radšej doma, pretože sú hlúpejšie,“ dodal Alexander Tomský. Podľa jeho ďalších slov svedčí o situácii a vývoji v súčasnom arabskom svete aj fakt, že napríklad v malom Izraeli vychádza každý rok oveľa viac nových kníh a vedeckých publikácií ako v celej moslimskej komunite, ktorá bola v minulých storočiach preslávená napríklad svojou vkusnou a kvalitnou poéziou.
