Ako z hororového filmu. Psychologička, ktorá bola v Čistom dni, prehovorila

Resocializačné centrum Čistý deň v Galante je stredobodom kauzy okolo údajného sexuálneho zneužívania a morálneho ohrozovania mládeže. Do veci sa miešajú politici, ktorí volajú po vyšetrení aféry a dve dievčatá, z ktorých jedna je bývalou a druhá terajšou chovankyňou zariadenia, podali na vedenie zariadenia trestné oznámenie. Obe zastupuje exposlanec Daniel Lipšic. 

 

V celej kauze vypovedal už aj poslanec a predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár, ktorý bol v kontakte s dnes 18-ročnou Simonou, keď nebola plnoletá a mal si s ňou vymeniť niekoľko sexuálne ladených správ na sociálnej sieti. Práve Simona je jednou zo žien, ktoré podali trestné oznámenie na Čistý deň. Mladá žena tvrdí, že na ňu vedenie centra vyvíjalo nátlak, aby svedčila proti Kollárovi a povedala, že to bol on, kto inicioval písanie si správ na Facebooku.

 

Čo sa presne dialo v galantskom resocializačnom centre je predmetom vyšetrovania, pri ktorom aj generálna prokuratúra pripustila pochybenia. Teraz denník Postoj priniesol rozhovor s Katarínou Hatrákovou, psychologičkou na ústredí práce, ktorá vlani robila dlhodobú kontrolu v Čistom dni. 

 

Odbor kontroly, na ktorom Hatráková pracuje, oslovilo ministerstvo práce a sociálnych vecí koncom roka 2015. Psychologička mala skúmať, či Čistý deň dodržiava zmluvu, ktorú má podpísanú s ústredím práce. Na jej základe musí poskytovať aj psychologickú starostlivosť a kontrolovať bolo preto potrebné aj psychológa, ktorý tam mal pracovať.

Podnet prišiel podľa Hatrákovej od rodičov Natálie, ktorej kauza spustila lavínu, keď o nej na svojom blogu informovala poslankyňa Natália Blahová. Práve rodičia Natálie prišli s tým, že v zariadení dochádza k sexuálnemu zneužívaniu chovancov a nemalo ísť v prípade ich dcéry o ojedinelú výnimku. 

 

Hatráková pri kontrole zistila, že sa u žiadneho z klientov nenachádza v spise správa od psychológa, čo je podľa nej dané zákonom. „Niekoľko týždňov trvalo, kým som si s vedením vykomunikovala, že by som ako psychologička potrebovala hovoriť s ich psychológom,“ uviedla psychologička v rozhovore. 

 

Deti umiestnené v zariadení mali podľa záznamov absolvovať veľké množstvo terapií. Hatráková však tvrdí, že „také niečo nie je v kompetencii ani možnostiach zariadenia, na to by museli mať tím psychológov“. 

 

Hatráková v rozhovore ďalej šokuje, keď na otázku, či jej nadriadeným išlo o to, aby kontrolu urobila len formálne, odpovedá, áno. S psychologičkou, ktorá mala v kontrolovanom období v zariadení Čistý deň pracovať, sa Hatráková stretla, ale údajne iba raz a aj to iba za prítomnosti riaditeľa Petra Tománka. „Ten strach, ktorý som tam cítila kdesi vo vzduchu už od začiatku, bol v tomto rozhovore so psychologičkou priam zhmotnený,“ opísala atmosféru rozhovoru. 

 

Podľa Hatrákovej mala psychologička z vedenia galantského resocializačného centra strach. Prečo, to neuviedla. Po zariadení sa pritom počas celej, vyše trojmesačnej kontroly nesmela voľne pohybovať. Zakázalo jej to práve vedenie, ktoré dve dievčatá teraz žalujú. 

 

Po celý čas sa vraj nesmela rozprávať s chovancami zariadenia, len s vedením, teda riaditeľom Tománkom a zakladateľkou Tománkovou. „Viete, išlo celkovo o ich gestá, mimiku a atmosféru, ktorá tam vládne. Z toho všetkého bolo pre mňa zrejmé, že tam niečo nie je v poriadku,“ dosvedčila Hatráková v rozhovore. 

Podpora pri preverovaní zariadenia nebola podľa Hatrákovej po celý čas rovnaká. Najskôr jej právny odbor ústredia práce povedal, že môže s chovancami hovoriť, neskôr sa tento názor zmenil, ale dôvody psychologička nechcela komentovať. 

 

„Záverom kontroly bolo, že Čistý deň nenapĺňa zmluvu, ktorú má s ústredím práce a na základe ktorej majú deti prechádzať resocializačným procesom a jeho súčasťou má byť aj práca so psychológom, teda terapeutický a poradenský proces,“ uviedla. 

 

Čistý deň podľa Hatrákovej „nevedel dokázať, že zamestnával riadneho psychológa, respektíve, že sa tento proces vykonáva“. Preto kontrola odporučila, aby Akreditačná komisia zvážila, či ponechá akreditáciu zariadeniu, ktoré neplní zmluvné podmienky. Zariadenie dodnes akreditáciu má a funguje. 

 

Nikto z bývalých zamestnancov ani chovancov Čistého dňa nechcel o skúsenostiach z tohto miesta nič hovoriť ani počuť. To podľa Hatrákovej o niečom svedčí. „Že situácia je zlá a že moje pocity z komunikácie s vedením centra ma vôbec neklamali. Sama som sa pýtala, čo sa s tým dá robiť, keďže u nás sa v tejto sfére vždy veľa narozpráva, ale len málo sa urobí,“ konštatuje psychologička. 

 

Celý text nájdete TU.