Podľa správy neziskovej organizácie majú príslušníci menšín pocit, že sú obeťami “etnickej profilácie” polície a majú len malú možnosť sťažovať sa na postup polície. Liga ľudských práv uvádza, že polícia často nechce prijať sťažnosti príslušníkov menšín, tí zas majú problém dokázať polícii, že konala rasisticky. Riešenie sťažnosti je navyše finančne náročné a sťažovatelia ho vnímajú ako zdĺhavé.
Belgický denník La Derniere Heure pripomenul, že počet vyšetrovaní a kontrol stúpol, keď po vlaňajších teroristických útokoch v Bruseli stúplo riziko teroristického ohrozenia. To je doteraz na druhom najvyššom stupni zo štvorstupňovej škály.
Správa neziskovej organizácie tiež konštatuje, že kým 24 percent policajných kontrol bolo zameraných na obyvateľov severoafrického pôvodu, len 12 percent kontrol sa týkalo väčšinovej populácie. Okrem toho len 42 percent Severoafričanov uviedlo, že polícia s nimi narábala počas kontrol s rešpektom, pri väčšinovej populácii to bolo až 85 percent.
Na časté a nepríjemné kontroly sa podľa správy sťažujú najmä mladí. “Keď športujem a mám šiltovku, častejšie ma kontrolujú,” uviedol jeden z oslovených. Mládež sa sťažuje na osobné prehliadky nad rámec zákona a konfiškovanie dokladov alebo mobilného telefónu.
Liga ľudských práv v správe dospela k záveru, že etnická profilácia práce polície má negatívne dôsledky: postihované menšiny majú pocit krivdy, prechovávajú nedôveru k polícii, ktorá je voči nim agresívnejšia ako k väčšinovej populácii.
