Voľby v Holandsku sa uskutočnia budúci týždeň v stredu (15.3.) Ekonóm Saxo Bank Christopher Dembik uviedol, že v Holandsku sa striedali pri moci tri politické strany, a to kresťansko-demokratická strana CDA, sociálno-demokratická strana PvdA a konzervatívna strana VVD, ktoré získali spolu až 80 % hlasov. Posledné prieskumy ale ukazujú, že v blížiacich sa voľbách by mali spolu získať len približne 40 % voličských preferencií. “Naopak, Strana slobody, ktorá sa vezie na antiimigračnej a antieurópskej agende, v predvolebných prieskumoch vedie. Mohla by získať až 28 z celkovo 150 poslaneckých kresiel, dnes ich má len 12,” približuje Dembik.
Podľa neho odstupujúci premiér Mark Rutte a jeho strana VVD by mali získať len 24 kresiel, zatiaľ čo v súčasnosti ich má 40. Takýto rozklad tradičných vládnucich strán však nie je podľa Dembika ničím zvláštny ani v iných európskych krajinách. “Tieto predvolebné prieskumy ale treba interpretovať veľmi opatrne. Na rozdiel od Francúzska, kde je podpora Národného frontu relatívne presne odhadnutá, prieskumy verejnej mienky v Holandsku sa považujú za nespoľahlivé. Nevylučuje to teda prekvapenie na poslednú chvíľu, čo ale automaticky neznamená, že strana PVV dostane viac hlasov,” hovorí Dembik.
Rozhodujúci vplyv na volebné výsledky podľa neho bude mať sociálno-ekonomický profil voličov. “V Holandsku býva miera účasti najbohatšej pätiny obyvateľstva na úrovni 84 %, zatiaľ čo miera tej najchudobnejšej pätiny je v priemere 65 %. Tento rozdiel je o 13 percentuálnych bodov vyšší ako priemer OECD. Nižšia volebná účasť najchudobnejších, ktorí sú obvykle zástancami antiimigračnej a antieurópskej politiky, by mohla viesť k vyššiemu podielu hlasov pre tradičné strany,” očakáva Dembik.
Najpravdepodobnejším scenárom výsledku volieb je podľa neho akýsi druh republikánskeho frontu, čo by mohla byť dohoda veľkých tradičných strán s cieľom zabrániť vláde radikálnej pravicovej strany. Neočakáva však, že Holandsko bude chcieť vystúpiť z Únie. “Aj v prípade, že by sa strana PVV dostala k moci a snažila sa aplikovať svoju agendu, neexistuje žiaden priestor na prípadné vystúpenie z Únie. Súčasná legislatíva jednoducho neumožňuje vypísanie referenda o eure. Zákon o referende z roku 2015 oprávňuje vypísanie referenda o nových zákonov prijatých parlamentom, avšak nie o existujúcich zmluvách,” vysvetľuje Dembik.
Navyše, na zotrvaní krajiny v Únii trvajú aj samotní občania. “Podľa nedávneho prieskumu si až 78 % respondentov praje zotrvať v eurozóne a len 22 % by chcelo vystúpiť. Jediným riešením by bolo, ak by parlament navrhol o tejto téme hlasovať. No na podobné pokusy, ktoré boli testované už minulý rok, nebude pravdepodobne existovať parlamentná väčšina,” dodal Dembik.
