Spencerová sa následne venuje situácii v Palmýre, ktorú obsadil Islamský štát v máji 2015. „Sýrska armáda sa ešte v júli 2015 pokúsila Palmýru dobyť späť, ale mesačné operácie k ničomu neviedli. Podľa ruských diplomatických zdrojov bola vtedy Moskva z Washingtonu informovaná, že podľa amerických odhadov Daeš a ďalší džihádisti – s pomocou amerických zbraní dodávaných prostredníctvom Saudskej Arábie – do konca októbra dobyjú aj Damask. Rusko potom vstúpilo do sýrskej vojny a rovnováha síl sa zvrátila,“ konštatuje Spencerová s tým, že vďaka ruskej leteckej podpore sýrska armáda so svojimi početnými spojencami oslobodila Palmýru vlani v marci a ruský orchester zahral v tamojšom amfiteátri triumfálny koncert.
„O pol roka neskôr – na vlne eufórie z oslobodenia východného Aleppa – sýrska armáda Palmýru opäť uvoľnila postupujúcemu Daešu, ktorý si ľahko poradil s tamojšou neskúsenou posádkou. Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov však vyhlásil, že by sa ,rád mýlil, že celý útok (Daeša) nebol riadený a koordinovaný‘ Západom s cieľom ,poskytnúť trochu oddychu tým banditom, ktorí sú vo východnom Aleppe‘. Inými slovami, že Daeš opakovane obsadil Palmýru za asistencie USA,“ opisuje Spencerová a konštatuje, že o ďalšie štyri mesiace bola Palmýra znovu v rukách sýrskej armády, hoci motorom ofenzívy boli príslušníci ruských špeciálnych oddielov.
„Zmena je však práve v tej novej administratíve – Pentagón, ktorý síce oficiálne ďalej odmieta ,spoluprácu‘ s Ruskom alebo so Sýriou, prispel k opätovnému oslobodeniu Palmýry priznanými 45 náletmi na ciele Daeša v oblasti,“ dodala.
„Zatiaľ čo z Washingtonu sa ozýva, že Trump bol vraj donútený ustúpiť od svojich plánov na najrôznejšie dohody s Ruskom, CIA už vo februári bez oficiálneho vysvetlenia prestala dodávať zbrane ,umiernenému‘ sýrskemu džihádu, nové obmedzenia pre džihád prenikli aj do hojne citovaného zvýšenia rozpočtu Pentagónu, ktorý za to ,odmenil‘ svojich Kurdov,“ poznamenala Spencerová. Kurdi sú podľa nej vedúcou silou koalície zvanej Sýrske demokratické sily (SDF), pričom jedna zo súčastí SDF, tzv. Vojenská rada Manbija, uzavrela pomocou ruského sprostredkovania dohodu so sýrskou vládou a dala jej pod kontrolu dediny okolo svojho mesta.
„Isté je, že zatiaľ čo sýrska armáda zaujala pozície západne od mesta, čím vytvorila nárazník medzi Kurdmi a tureckou armádou s jej ,rebelmi‘, do oblasti už niekoľko dní mieria nielen sýrske a ruské konvoje, ale sýrski a ruskí vojaci navyše patrolujú v dedinách neďaleko dedín strážených americkými vojakmi, ktorých ,malý počet‘ bol do oblasti vyslaný ako ,viditeľný znak odstrašenia‘. A tento spoločný postup Ruska, USA, Sýrie a Kurdov má odstrašiť Turecko,“ podotkla s tým, že Turecko vraj vkladalo nádeje do predstavy, že Trumpova administratíva ustúpi od doterajšej tesnej spolupráce so sýrskymi Kurdmi. Poslednou kvapkou pre Ankaru potom podľa nej musí byť zistenie, že namiesto sunnitského „bezpečnostného pásma“ zarezaného hlboko do sýrskeho územia bude mať pri svojich hraniciach viac sekulárnych Kurdov, než si kedy dokázala predstaviť.
„Otázkou už len zostáva, aký bude osud Kurdov v Sýrii a Iraku v období ,po Daeši‘, keď ich už nebude ,nikto‘ potrebovať na boj proti wahhábizmu,“ uzavrela.
Pôvodný text si môžete prečítať TU.
