Prezident Donald Trump v noci prvýkrát prehovoril na spoločnom zasadnutí oboch komôr amerického Kongresu. Jeho hodinový prejav sa venoval predovšetkým domácim témam, zo zahraničných potom spomínal predovšetkým boj proti islamskému terorizmu.
V celom Trumpovom prejave nepadla ani zmienka o Rusku a jeho imperiálnych ambíciách. Téma, ktorá bola najmä na konci pôsobenia Baracka Obamu a Joea Bidena v Bielom dome značne frekventovaná, sa teraz v celom prejave vôbec neobjavila.
Celý prejav Donalda Trumpa pred Kongresom USA:
Mlčanie o svetovládnych ambíciách Vladimira Putina a celosvetovom nebezpečenstve z Moskvy mnohých prekvapilo. Web The Hill pobúrene píše, že Trump úplne opomenul špekulácie o tom, ako Moskva ovplyvnila americké prezidentské voľby. „Spravodajská komunita v januári poukázala na to, že Rusko pripravilo sofistikovanú vplyvovú kampaň s cieľom podmínovať americkú demokraciu a poškodiť demokratickú kandidátku Hillary Clintonovú,“ predložil web svoj výklad januárových udalostí.
Ďalej doplnil, že nová Trumpova administratíva sa ocitla v podozrení z kontaktov s predstaviteľmi Ruska. Pripojil aj rezignáciu bezpečnostného poradcu prezidenta Michaela Flynna v súvislosti s telefonátom s ruským veľvyslancom.
Trump vraj namiesto varovania pred Ruskom radšej útočí na bezpečnostnú komunitu. Následne web spojil pozitívne vyjadrenie Donalda Trumpa o Vladimirovi Putinovi z kampane s tým, že si vraj obaja štátnici veľmi rozumeli, keď na konci januára telefonicky dikutovali o riešení vojny v Sýrii. To všetko sú vraj dôkazy Trumpovej náklonnosti k Moskve.
A takto rozoberali Trumpov prejav experti v skôr liberálnej televízii CBS:
Na záver našiel web dôkaz tejto hrozivej politiky aj v Trumpovom kongresovom prejave. „Chceme harmóniu a stabilitu, nie vojnu a konflikt. Chceme mier všade, kde ho bude možné udržať,“ cituje jeho slová dokazujúce vraj vzťah k Rusku.
Podobne to vidí aj komentátorka Gabby Morrongiellová z webu Washington Examiner. Tá spočítala, že Trump v celom prejave spomenul len tri zahraničné krajiny – Izrael, Irán a Kanadu. „Ale Rusko, ktoré pre súčasnú administratívu predstavuje jednu z najnepríjemnejších zahraničných otázok, nespomenul,“ kritizuje komentátorka. Podľa nej ho Trump opomenul preto, aby nemusel čeliť nepríjemným otázkam opozičných demokratov.
Metropolitný liberálny denník The Washington Post, ktorý patrí k najostrejším Trumpovým kritikom už od jeho zvolenia, tentoraz napísal, že to najzásadnejšie z Trumpovho prejavu bolo slovo, ktoré vôbec nevyslovil. „Trump povedal za tých 60 minút asi päťtisíc slov. ,Rusko‘ však medzi nimi nebolo. Nevenoval ani slovo, ani minútu tej úspešnej snahe nášho globálneho protivníka podkopať americkú demokraciu,“ zhrozil sa komentátor denníka.
Pokračoval, že väzby medzi Trumpovým tímom a ruskou ambasádou boli „nepochybne preukázané“ a Trumpova snaha o „nový začiatok“ vzťahov s Ruskom je len logickým vyústením tejto blízkosti.
A nakoniec všetko uzavrel ešte ráznejšie. „Je ťažké ignorovať tento obrovský problém. Ale Trump ho proste vymazal ako Trockého z fotografií,“ pripomenul denník retuše pod taktovkou Josifa Stalina.
