Americký prezident Donald Trump začal úradovať za hlasných protestov aktivistov či aktivistiek. Čomu to prisudzovať? Je niečo zásadné, čo by sme si mali všímať, a môžu tieto protesty prerásť do nejakého organizovaného hnutia?
Protesty sprevádzajú skoro každé zvolenie amerického prezidenta, priaznivci porazeného kandidáta sú vždy sklamaní a časť z nich sa s výsledkom nechce zmieriť. Je pravda, že tento rok sú protesty silnejšie. Ale nečakám, že by prerástli do niečo organizovaného.
Zástancovia Trumpa tvrdia, že je len trestaný liberálnymi, multikultúrnymi a globalistickými kruhmi za to, že ide proti právam menšín či gejov a že nechce po svete šíriť ľudské práva a demokraciu. Dokonca sa hovorí o angažmá Georga Sorosa ako akéhosi ochrancu obamovského usporiadania. Ako takéto úvahy vysvetliť? Je neziskový sektor v závese odchádzajúcej politickej reprezentácie?
V Amerike nájdeme rôzne organizácie, ktorým sa hovorí neziskovky, na oboch stranách politickej barikády. Niektoré želajú demokratom, iné republikánom. Tie demokraticky ladené sa teraz po drvivej porážke ich spriatelenej strany ozývajú. Ale niečo podobné sa dialo, aj keď v menšej miere, aj po zvolení Obamu. Vtedy napríklad sám Donald Trump viedol veľkú kampaň spochybňujúcu, že sa Barack Obama narodil v USA a môže byť legálne zvoleným prezidentom. Vždy platí, že deň po voľbách už je zase pred ďalšími voľbami a každá politická sila si chystá predpolie pre ďalšie volebné zápolenie.
Vysokoškoláci bývajú proti Trumpovi, proti odporcom multikulturalizmu atď. Niektorí pozorovatelia tvrdia, že previazanosť médií, univerzít a neziskoviek vytvára systém odborov typu gender studies, multikultúrnych štúdií, kulturológie a ďalších odborov. Je to krivda voči univerzitám? Prejde v dôsledku vlny “Trump, brexit” premenou aj vzdelávací systém?
Myslím, že je to veľká paušalizácia a skôr ideologický výklad skutočnosti. Táto konštrukcia totiž viac ako trochu pokrivkáva, keď sa pozrieme na volebný výsledok. Trump porazil medzi belošskými vysokoškolákmi Clintonovú o štyri percentá. Ako by sa to mohlo stať, keby platilo, že univerzity sú len ľavicové? Meniť systém vzdelávania pre jedny voľby mi nepripadá vôbec namieste.
Pokiaľ ide o Georga Sorosa, konglomerát jeho mimovládnych organizácií je podozrievaný z organizovania ,,farebných revolúcií “, ovplyvňovania politiky po celom svete v prospech liberálnych predstáv a pod. U nás sponzoroval boj za práva Rómov či boj proti ruskej propagande. Ako nazerať chladne a v súvislostiach na dielo tohto muža, ktorého niektorí oceňujú ako ochrancu západných hodnôt? O čo mu ide?
Je to jednoduché. George Soros za vlastné peniaze presadzuje hodnoty, ktorým verí, a na to má plné právo.
Je dobre, keď už Trumpovi nebude záležať na boji Ukrajiny proti Rusku, ochrane ľudských práv a, naopak, s Ruskom môže uzatvárať pragmatické dohody?
Nikde nie je napísané, že Donaldovi Trumpovi nebude záležať na ochrane ľudských práv. Väčšina jeho nastupujúcich ministrov je dokladom, že táto viera sa vôbec nemusí naplniť. Iste bude viac hľadieť na domácu politiku ako jeho predchodca, ale na druhej strane bude možno ešte silnejšie napĺňať záujmy USA navonok. A Spojené štáty sú predsa demokratickou krajinou.
Donald Trump označil NATO za zastarané, na druhej strane vyzval Európanov, aby sa začali starať o svoje zbrojné výdavky sami. Nečaká sa od neho podpora vojenského tlaku na Rusko a podpora Pobaltia či Poľska v ňom. Európsku úniu rovno medzi riadkami označuje za nedôležitú. Čiže naozaj myslí vážne istý izolacionizmus? Ako by sme mali reagovať, zdôraznením našich vzťahov s Nemeckom? Alebo radšej preferovať bilaterálne vzťahy?
Trump toho povedal veľa. Výroky jeho ministrov ale jasne hovoria, že USA považujú NATO naďalej za kľúčové a splnia všade na svete, a teda aj v Európe, svoje záväzky voči spojencom. Trebárs Newt Gingrich, ktorý v kampani sarkasticky hovoril o estónskom Tallinne ako o predmestí Petrohradu, sa do vlády Donalda Trumpa vôbec nedostal. To je, myslím, jasný signál. Postoj Trumpa, že aj Európania musia prispievať na svoju obranu, sa mi zdá rozumný. Nemôžeme sa v NATO len viezť za americké peniaze. Som za to, aby sme zostali súčasťou NATO a orientovali sa naďalej na Západ.
Deň po inaugurácii Trumpa sa zišli Le Penová, Wilders, Okamura, Salvini a ďalšie nacionalisti. Vyjadrili Trumpovi podporu. Sú to “budúci vládcovia Európy”? Môžu sa im establishmentové strany vyhnúť, keď preberú ich nechuť k migrantom? Čo bude za päť rokov s usporiadaním Európy, ktoré dnes zrkadlia napr. Európsky parlament?
Nastal zvláštny jav, keď sa k Trumpovi hlásia mnohí politici z okrajov politického spektra. Myslím, že sa skôr ale chcú len zviezť na vlne jeho popularity. Nedávno som videl debatu, kde ho, na môj údiv, oslavoval nielen Okamura, ale vlastne aj komunistický poslanec Kováčik. Teda politici, ktorí ešte včera nemohli Amerike vôbec prísť na meno. Republikán Trump sám ale ako prvého do Bieleho domu nepozval žiadneho politika z vami popisovanej protestnej skupiny, ale konzervatívnu premiérku Veľkej Británie Theresu Mayovú. Myslím preto, že z Trumpa bude nakoniec Le Penová a spol. dosť sklamaní. On išiel totiž inou cestou ako oni. Namiesto protestnej strany kandidoval za klasickú politickú stranu a s jej podporou sa nakoniec stal aj prezidentom USA. Vami spomenutí politici majú k vláde nad Európou ešte našťastie dosť ďaleko. Je ale pravda, že tradičné strany musia zase začať viac používať sedliacky rozum a nazývať veci menami, ktorým budú voliči rozumieť. To platí aj pre Európsku úniu.
