Donald Trump sa chopil úradu za hlasných protestov aktivistov a aktivistiek vrátane Madonny. Čomu to prisudzovať? Jeho hrubosti, jeho odchýleniu sa od minulej agendy, jeho údajnému rasizmu? Čo na jednom človeku môže milióny ľudí tak iritovať, že idú do ulíc násilne protestovať? Alebo je to americká obdoba „Majdanu“, organizovaná americkou kaviarňou? Dokonca sa hovorí o angažovaní Georgea Sorosa…
Myslím si, že je normálne, keď ľudia protestujú proti činom politikov, ak niečo zle rozhodnú. Ale nepochopím, keď protestujú v čase inaugurácie, keď ešte nový prezident nemal čas vôbec čokoľvek urobiť. Neviem, kto tie akcie organizoval, ale všimol som si, že keď bývalý prezident Obama robil vyložene zlé kroky, na niektoré z nich Európa dopláca dodnes, žiadne masové demonštrácie sa v amerických mestách nekonali. Kde bola Madonna, keď Obama neplnil svoje sľuby o zrušení väznice na Kube a keď viedol nezmyselné vojny ako nositeľ Nobelovej ceny za mier?
Niektorí pozorovatelia tvrdia, že previazanosť médií, univerzít a neziskoviek vytvára systém odborov typu gender studies, multikultúrnych štúdií, kulturológie a ďalších odborov, kde prevládajú neomarxisti. Je to tak naozaj? A prejde podľa vás v dôsledku vlny Trump, brexit podobnou premenou aj vzdelávací systém? Dôjde k „protislniečkarskému“ pochodu inštitúciami opačným smerom?
Všetky typy vysokoškolských štúdií, ktoré uvádzate, k nám prišli zo Spojených štátov. Je v tom rad paradoxov. O USA sa hovorí ako o krajine orientovanej čisto pragmaticky a uvažujúcej technicko-ekonomickým spôsobom. Export štúdií podobného typu práve z tejto krajiny ukazuje, že si pestujeme o Amerike veľa falošných stereotypov. Úplne všeobecne možno povedať, že je to zároveň krajina, ktorá podlieha najrôznejším iracionálnym kultom a módnym vlnám.
Zaujímavé je tvrdenie, že ide o smery neomarxistické. Môže mi niekto vysvetliť, prečo veľmoc, ktorá vyhlásila boj sovietskemu marxizmu, zároveň zaplavuje krajiny oslobodené od marxizmu neomarxizmom? Nezdá sa vám to tak trochu bláznivé?
Možno to všetko bude inak. Možno uvedené odbory vôbec nie sú v skutočnosti neomarxistické, možno sú oveľa horšie formy indoktrinácie, než bol marxizmus podľa tvrdenia svojich kritikov.
Smutné je, že dnes sa na všetko hodí nálepka, tým sa hlbšie otázky jednoducho vyradia z diskusie. Veríme potom niečomu, čo koniec koncov nedáva príliš zmysel.
Deň po inaugurácii Trumpa sa zišli Le Penová, Wilders, Salvini, Petryová a ďalší nacionalisti. Vyjadrili Trumpovi podporu. Sú to „budúci vládcovia Európy“? Môžu establishmentové strany zabrániť ich nástupu, keď preberú ich odpor k imigrácii? Sú títo ľudia len bublina, ktorá spľasne?
Môžem sa, samozrejme, mýliť, ale domnievam sa, že títo politici sa tentoraz ešte k moci nedostanú. Proti Le Penovej sa v druhom kole prezidentských volieb spoja všetky ostatné strany. Ďalší predsedovia strán, ktorých uvádzate v Holandsku a ďalších krajinách, nebudú mať s kým vytvoriť koalíciu, aj keby vo voľbách zvíťazili. Tento vývoj upokojí ostatné strany a ďalej budú ignorovať riešenie príčin dnešných kríz. To od nich odradí ďalších voličov a je potom len otázkou času, kedy sa umiernení alebo iní radikáli moci ujmú. Všetky ostatné scenáre predpokladajú pomerne vysokú mieru sebareflexie u takzvaných demokratických politikov, s čím by som práve nepočítal.
Nie príliš odlišne na tom s dôverou môžu byť aj tajné služby, čo sa ukázalo na kauze zverejnených kompromateriálov na Trumpa, ktorých pravdivosť spochybňujú aj renomovaní experti. Novinár Bob Woodward, ktorý odhalil nezákonné odpočúvanie v kauze Watergate a bol ocenený Pulitzerovou cenou, označil antitrumpovský dokument tajných služieb o jeho údajných sexuálnych hrách s ruskými prostitútkami za odpad, ktorý sa nikdy nemal dostať von, a spravodajcovia by sa mali ospravedlniť. Ako to vidíte?
Všetko to vypovedá o absurdnosti doby, v ktorej žijeme. Novinári by mali robiť investigatívnu žurnalistiku, to znamená pátrať po zakrývaných faktoch a odkrývať neprávosti. Namiesto toho pestujú autocenzúru a referujú o udalostiach neraz takým tendenčným spôsobom, že to podkopáva dôveru verejnosti v médiá. Tajné služby by mali zabezpečovať bezpečie krajín, v ktorých pôsobia. Namiesto toho sa hrajú na novinárov, a navyše to robia spôsobom, ktorý je na úrovni toho najpokleslejšieho bulváru.
Donald Trump v interview pre britský denník The Times skritizoval NATO, EÚ aj nemeckú kancelárku. Aliancia je podľa neho zastaraná, keby EÚ nenútila krajiny prijímať migrantov, Británia by nevystúpila, a Merkelová urobila katastrofálnu chybu pozvaním utečencov. Má Trump pravdu?
Myslím si, že má v každej z tých vecí pravdu tak zhruba napoly. Na organizácii NATO Trumpovi ani tak neprekáža, že sa aktívne podieľa na destabilizácii celých regiónov a robí svet stále nebezpečnejším miestom na život. Oveľa viac mu prekáža, že Európania prispievajú na to božie dopustenie finančne výrazne menej než Američania.
Veľká Británia nevystúpila z Európskej únie pre vysoký počet Indov a Pakistancov vo svojej krajine, ale pre vysoký počet Poliakov a ďalších ľudí zo strednej a východnej Európy.
A Merkelová pozvala utečencov v čase, keď už boli hlboko v Európe, bez toho, aby si s tým ktorýkoľvek orgán Európskej únie vedel dať rady. S jej pozvaním nesúhlasím, ale išlo o krízu, na ktorej sa dlhodobo podpisovala európska politika bez toho, aby to predtým dlhé roky komukoľvek prekážalo. Nemecko sa nepodieľalo na rozbití Sýrie, vinu za to nesú úplne iné západné krajiny.
Vo veci Nemecka a šéfky jeho vlády zašiel Trump ešte ďalej. „Keď sa pozriete na EÚ, je to Nemecko. EÚ je v podstate len nástrojom pre nemecké záujmy. Preto sú Briti takí múdri, že odišli,“ povedal. Čo si myslíte o jeho slovách?
Myslím si, že v tomto prípade si Trump zamieňa príčinu a účinok. Nie je to tak, že by Británia odišla z EÚ pre príliš veľký vplyv Nemecka v Únii. Je to presne naopak. Vplyv Nemecka obrovsky vzrastie potom, čo odišla Británia.
Ako podľa vás bude prebiehať Trumpova spolupráca s lídrami EÚ a európskymi veľmocami?
Verím, že si na seba veľmi rýchlo zvyknú. Trump raz pochváli toho, druhýkrát onoho a padnú si do náručia. Veď politici sú na to, aby si padali do náručia, nie na to, aby sa na seba mračili. To za nich urobia radi ich generáli. A vzťahy USA a EÚ nie sú také, aby ich museli riešiť generáli.
Médiá prišli so správou, že ľudia z Trumpovho tímu zisťujú od členských krajín, či sa niekto ďalší nechystá opustiť EÚ. Ide iba o sondovania alebo môže mať budúci prezident viac informácií a môže sa pripravovať na scenár možného rozpadu EÚ?
Myslím si, že ide o reakciu na hlúpe slová niektorých európskych politikov o tom, že Trump Európe nerozumie a že mu bude trvať roky, než ju pochopí. Tak im za to vykonal túto v zásade nevinnú škodoradosť. Keby mali európski politici zmysel pre humor, poslali by emisára do Texasu a do Kalifornie, aby ho nenápadne uistili, že tieto štáty neuvažujú o odchode z únie hviezd a pruhov. Mohli by sondovať napríklad v texaských neziskovkách alebo sa opýtať priamo Sorosa.
Niektorí publicisti a odporcovia Trumpa stále, podobne ako v kampani, varujú pred Trumpovým údajným hulvátstvom, klamaním a agresivitou a bijú na poplach, že takýto politický štýl v Bielom dome bude hrozbou pre svet a môže vyvolať vojny. Ide o opodstatnené obavy?
Neviem, musíme sa nechať prekvapiť. Ale osobne by som sa bál skôr sklonov k hystérii neúspešnej kandidátky než sklonov k hulvátstvu úspešného kandidáta. Sledoval som, ako sa tí dvaja častovali, a nemôžem za to, že Amerika má dnes do najvyššej funkcie vo finále na výber len medzi klamárskymi a nevychovanými ľuďmi. Ak vezmeme reči oboch uchádzačov úplne vážne, je prekvapujúce, ako tieto dve pokrivené a bezcharakterné indivíduá mohol vôbec niekto slušný voliť.
Očakávaný Trumpov príklon k Rusku teraz zmiernilo „grilovanie“ jeho kandidátov do čela niekoľkých rezortov vrátane Rexa Tillersona, ktorý má byť ministrom zahraničia. Ten spolu s kolegami Jeffom Sessionsom, Jamesom Mattisom a Mikom Pompeom v komore hovorili o Rusku takmer výlučne kriticky. Tillerson dokonca označil anexiu Krymu za protiprávnu, Trump predtým hovoril opačne. Išlo o ulahodenie niektorým senátorským jastrabom alebo skutočne nádeje Kremľa na blízke vzťahy upadajú?
Na šachovnici sú traja hráči: USA, Rusko a Čína. Generáli a politici k sebe necítia lásku ani zlobu, snažia sa vyšachovať tých druhých v obave, aby tí druhí nevyšachovali ich. Keď to robia šikovne, je z toho len silné medzinárodné napätie, keď to preženú, môže z toho byť svetová vojna. No a my, čo nie sme ani prezidenti mocných štátov, ani vo svojich krytoch neohrození generáli, sa môžeme modliť, aby sme to aj so svojimi deťmi prežili. Takto dnes funguje systém, ktorý vraj vychádza zo slobodnej vôle ľudu.
Nemôže to byť v prípade Trumpa čiastočne podobné ako u Putina? Putin nastúpil ako „Jeľcinov človek“, vydal omilosťujúci rozkaz pre Jeľcinovu rodinu. Nie je to teda tak, že bude musieť Trump byť takticky opatrný k neokonzervatívnym a globalistickým silám vnútri Republikánskej strany, podobne ako Putin musel postupovať opatrne voči Jeľcinovým „prozápadným globalistom a liberálom“? Bude teda musieť Trump „starým štruktúram“ čiastočne vychádzať v ústrety, kým si upevní pozíciu? A do akej miery budú republikáni v Kongrese v opozícii proti Trumpovi?
Je to zložité, pretože okrem napätia medzi republikánmi a demokratmi máme čo robiť s rozkolom v tábore republikánov a s vážnou krízou v tábore demokratov. Okrem toho tu sú záujmy výrobcov a exportérov zbraní, záujmy priemyselnej loby a veľmi silné záujmy bankových kruhov. Ak k tomu pripočítate ešte hlas intelektuálov typu Madonna, je jasné, že proti všetkým Trump ísť nemôže. Uvidíme, komu aké veľké ústupky nakoniec urobí.
Nastupujúci prezident je z mnohých strán ostreľovaný ako populista, rasista, antiglobalista, avšak publicista a znalec americkej politiky Roman Joch tvrdí, že Trumpovo prezidentovanie žiadnou nezodpovednou populistickou rebéliou nebude. Už preto, že sivou eminenciou jeho zahraničnopolitického tímu je „patriarcha globálnych elít“ Henry Kissinger. Bude Trump prezident úplne odlišným od Trumpa kandidáta? Alebo sa predpovede o neriadenej strele s nulovými skúsenosťami z politických funkcií potvrdia?
To bude záležať na tom, ktorá z uvedených záujmových skupín bude robiť niečo ako jeho riadiaci orgán. Hádam si nikto nemôže myslieť, že v Amerike volia prezidenta kvôli tomu, aby si vo funkcii pestoval svoje osobné preferencie a koníčky. Za to by mu miliardy na kampaň nikto nedával.
Pozrime sa na ukončenú osemročnú Obamovu éru. Ako jeho pôsobenie zhodnotiť? Médiá upozorňujú, že začal slávnostne prezentovaným reštartom vzťahov s Ruskom a končí v podstate diplomatickou vojnou, keď ho Kremeľ ignoroval a čakal na Trumpa. Aké je resumé jeho vládnutia?
Obamovi som od začiatku neveril a som rád, že ma nesklamal. Aspoň som si potvrdil, že je na neho spoľahnutie.
