Donald J. Trump pred washingtonským Kapitolom zložil sľub a stal sa 45. americkým prezidentom. Nevyzerá to však, že by médiá potom, ako je z Trumpa oficiálne prezident, v jeho ostrej kritike poľavili. Podľa mnohých analytikov sa však ukazuje, že ľudia médiám aj preto dôverujú čoraz menej. Vyslúžili si médiá nedôveru ľudí oprávnene? A nemôže to vyústiť k väčšej náchylnosti voči propagande či tzv. fake news?
Mediálny mainstream v USA aj v ďalších krajinách, vrátane Česka, sa jednoznačne postavil na stranu toho typu moci, ktorú v čase volieb reprezentovala Clintonová. A prehral spoločne s ňou. Prvýkrát v histórii Spojených štátov, ale aj napríklad v Česku, dal mediálny mainstream tak okato najavo, za kým stojí. A prvýkrát v histórii utrpel debakel. Svedčí to aj o tom, že ľudia prekukli podstatu hry. Nemyslím, že by to malo za následok väčší priestor pre šírenie tzv. fake news. Veď tie boli z pozície moci reprezentovanej Clintonovou mnohokrát šírené zámerne, aby boli spochybnené alternatívne médiá, ktoré sa zlu snažia čeliť.
Nie príliš odlišne na tom s dôverou môžu byť aj tajné služby, čo sa ukázalo na kauze zverejnených kompromitujúcich materiálov na Trumpa, ktorých pravdivosť spochybňujú aj renomovaní experti. Novinár Bob Woodward, ktorý odhalil nezákonné odpočúvanie v kauze Watergate a bol ocenený Pulitzerovou cenou, označil antitrumpovský dokument tajných služieb za odpad, ktorý sa nikdy nemal dostať von a spravodajcovia by sa mali ospravedlniť. Ako to vidíte?
Ďalší z rekordov, ktoré padli. Nikdy predtým nedali administratívou nekontrolovateľné a Obamovu administratívu v podstate ovládajúce enklávy spravodajských služieb prerastené s finančnými kruhmi o sebe vedieť týmto spôsobom. Sú to kŕče degenerovanej a rozpadajúcej sa moci.
Je spochybňovanie práce týchto zložiek nebezpečné? Alebo to naopak môže viesť k väčšej profesionalizácii tajných služieb vplyvom obnovenia dôvery v tieto inštitúcie samotné?
V súčasnosti je v USA štandardná občianska vojna v oblasti spravodajských služieb. Hlavnou muníciou sú dezinformácie. Na čele obnovy dôvery v spravodajské služby je časť spravodajských služieb. Tí, ktorí tu pôsobia, najlepšie vedia, kam až hra zašla a ako bola nebezpečná. Ako blízko od skazy sme boli. Tejto občianskej vojny, ako to už v občianskych vojnách býva, sa masovo zúčastňuje aj verejnosť USA. Myslím, že si zatiaľ vedie dobre.
Donald Trump v interview pre britský denník The Times skritizoval NATO, EÚ aj nemeckú kancelárku. Aliancia je podľa neho zastaraná, keby EÚ nenútila krajiny prijímať migrantov, Británia by nevystúpila, Merkelová urobila katastrofálnu chybu pozvaním utečencov. Napriek tomu vraj chce Trump po nástupe s lídrami EÚ začať s čistým stolom. Podarí sa mu to? Mnohí politici ho ostro kritizovali už v kampani…
Podľa mňa urobila Merkelová inú fatálnu chybu. Totiž tú, že sa nechala vydierať práve tými mocenskými kruhmi, o ktorých som hovoril, a že sa nechala dotlačiť do úlohy piatej kolóny v dobre pripravenej a dobre organizovanej vojne vedenej prostredníctvom migračných vĺn. Mala tú trápnu hru jednoducho odmietnuť a rezignovať. Rozhodne nie je v tejto svojej úlohe pre EÚ nenahraditeľná. Takto hrozí, že rozloží nielen EÚ, ale aj Bundes.
Médiá navyše prišli so správou, že ľudia z Trumpovho tímu zisťujú v členských krajínách, či sa niekto ďalší nechystá opustiť EÚ. Ide iba o sondovanie alebo môže mať budúci prezident viac informácií a mieni pripravovať scenáre na možný rozpad Únie?
Myslím, že toto je trocha nafúknutá informácia. EÚ je pre Trumpa skôr, ako by povedal klasik, “pod jeho rozlišovaciu úroveň”. Nebude sa v tomto smere nijako zvlášť angažovať. Možno, že si chcel len trochu otestovať, ako na toto vábenie zareaguje napríklad Poľsko, a súčasnú euroreprezentáciu, ktorá stojí na strane moci donedávna reprezentovanej Clintonovou, trocha potrápiť a zamestnať, aby prišli na iné myšlienky, než sa pliesť do vnútorných záležitostí USA.
Vo veci Nemecka a šéfky jeho vlády zašiel Trump ešte ďalej. „Keď sa pozriete na EÚ, je to Nemecko. EÚ je v podstate len nástrojom pre nemecké záujmy. Preto sú Briti takí múdri, že odišli,” povedal. Čo takto “politicky nekorektné” postoje môžu vypovedať o jeho budúcej spolupráci s Európou?
Zo strany súčasnej euroreprezentácie sa zatiaľ Trump dočkal len dosť neférového okopávania. Prečo by mal mať záujem o nejakú spoluprácu s ňou? Tu budeme my sami musieť trochu popracovať na sebe. Neviem, či dobrým krokom preto je, že česká hlavná vládna strana, ktorá má aj súčasného premiéra, spolupracuje s expertmi z najužšieho tímu prezidentskej kandidátky Clintonovej o pomoci pri vedení svojej volebnej kampane. To už presahuje hranice toho, čo som schopný pochopiť svojím rozumom.
Niektorí publicisti stále, podobne ako v kampani, varujú pred Trumpovým údajným hulvátstvom, klamaním a agresivitou a bijú na poplach, že takýto politický štýl v Bielom dome bude hrozbou pre svet a môže vyvolať vojny. Ide o opodstatnené obavy?
Videl som niekoľko jeho prejavov. Zaujali ma svojou otvorenosťou. Nie je to údajné “hulvátstvo” skôr mediálne vyrobené? Ja mám rád, keď sa veci nazývajú pravým menom.
Pozrime sa na ukončenú osemročnú Obamovu éru. Ako jeho pôsobenie zhodnotiť? Médiá upozorňujú, že začal slávnostne prezentovaným reštartom vzťahov s Ruskom a končí v podstate diplomatickou vojnou, keď ho Kremeľ ignoruje a čaká na Trumpa. Aké je resumé jeho vládnutia?
Obama zostane raz navždy učebnicovým príkladom človeka, ktorý mal dobré úmysly, ale nebol schopný pripustiť si svoje chyby a postupne sa stal len figúrkou, s ktorou hrali tie najhanobnejšie sily, aké sa kedy zrodili v demokratickej krajine. Zostane ako memento toho, čo sa môže stať.
Možno podľa vašej mienky vypichnúť niečo, čo v súvislosti s Obamovou vládou utkvelo ľuďom v pamäti najviac? Na základe čoho si ho budeme najviac pamätať či inými slovami, ako sa zapíše do histórie?
Určite nezostane ani stopa po jeho siahodlhých prejavoch, ktoré svojou dĺžkou aj bezobsažnosťou predčili prejavy Míši Hovorky (ako sa mu u nás hovorilo, teda Gorbačova). V našej pamäti asi najviac zostane jeho zvláštne odchádzanie, posledné týždne jeho účinkovanie spojené s obavou, či ich vôbec prežijeme.
