Podľa Stephena Fidlera sa vzhľadom na víťazstvo Donalda Trumpa a brexit začala v minulom roku písať nová kapitola histórie. „Tieto dve udalosti zvrátili proces globálnej ekonomickej integrácie asi najviac od čias druhej svetovej vojny. V Európe navyše získavajú čoraz pevnejšiu pôdu pod nohami antiestablishmentové hnutia, ktoré môžu byť po tohtoročných voľbách vo Francúzsku, Nemecku a Holandsku ešte silnejšie,“ uvádza Fidler s tým, že krajiny eurozóny trápi aj dlhová kríza a nezamestnanosť.
„Voľný trh a prevratné technologické zmeny vymanili milióny ľudí z chudoby a vytvorili z nich rozširujúcu sa strednú triedu. V bohatých krajinách sa tento jav prejavuje zreteľnejšie. Ale aj v nich prebieha prerozdeľovanie bohatstva disproporčne, a tak sa mnohí ľudia cítia byť globalizáciou skôr znevýhodnení. V dôsledku technologického vývoja sa ešte väčšmi otvorili nožnice medzi bohatými, vzdelanými a tými ostatnými. Reálne mzdy napríklad vo Veľkej Británii klesli o 10 %.“
Fidler ďalej pripomína štúdiu britského think tanku Resolution Foundation, ktorá naznačuje dôležité paralely medzi voľbou Trumpa a hlasovaním za odchod Veľkej Británie z Európskej únie. „Za jedno aj druhé hlasovali menej vzdelaní ľudia a tento jav sa prejavuje po celej Európe. Starší a nevzdelaní voliči sa obávajú imigrácie a podporujú antiglobalizačné politické strany. Kombinácia ekonomických problémov a obáv z imigrácie a terorizmu vyústila do vzdoru proti politickému mainstreamu a elitám.“
Ako Fidler uvádza, situáciu ešte vyhrocuje pôsobenie Ruska. „Prezident Európskej únie Donald Tusk v októbri uviedol, že sa Rusko neustále snaží oslabovať EÚ prostredníctvom šírenia dezinformácií, kybernetických útokov a intervencí do vnútornej politickej situácie členských krajín. Americké spravodajské služby konštatovali, že Moskva sa navyše snažila ovplyvniť americké prezidentské voľby s cieľom dopomôcť Donaldovi Trumpovi k víťazstvu,“ pokračuje.
„Proces globalizácie potrebuje hnací motor. V 19. storočí túto rolu plnila Veľká Británia, v minulom storočí ju vystriedali Spojené štáty. Amerika sa však zrejme bude pod Trumpovým vedením viac sústrediť na svoje vlastné záležitosti. V procese by chcelo hrať prím Rusko, ale nemá na to potrebnú ekonomickú silu. Takže už zostáva len Čína, ktorú v dobe globálnej finančnej krízy vnímali ľudia ako stabilizačný prvok,“ tvrdí.
„Pripravenosť Číny prevziať rolu globálneho lídra však vzbudzuje mnoho otázok. Rovnako ako vzbudzuje mnoho otáznikov skutočnosť, či to ostatní, na čele s Donaldom Trumpom, pripustia. V každom prípade z toho vyplýva, že svet čakajú veľmi neisté zajtrajšky,“ predpovedá Fidler.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU.
