Donald Trump prichádza s jedným silným vyhlásením za druhým, a to ešte ani nie je po inaugurácii. V interview pre britský denník The Times skritizoval okrem iného EÚ aj nemeckú kancelárku za migračnú politiku. Domnieva sa, že keby EÚ nenútila krajiny prijímať migrantov, Británia by z nej nevystúpila, a otvorenú politiku kancelárky Angely Merkelovej voči utečencom označil za „katastrofálnu chybu“. „Myslím, že my Európania máme svoj osud vo vlastných rukách,“ povedala kancelárka v reakcii na Trumpove výroky a ohradili sa aj ďalší štátnici. Všetci však deklarujú, že po inaugurácii chcú začať s čistým stolom. Podarí sa im to?
Najväčší problém, ktorý Trump má, je časť mocenskej elity v Spojených štátoch. Čo zatiaľ sformoval z hľadiska zahraničnej a čiastočne aj vnútornej politiky, je výrazná zmena kurzu. Je taká výrazná, že dokonca desiatky demokratických kongresmanov odmietajú ísť na jeho inauguráciu. Najväčší problém bude mať podľa môjho názoru doma. Otázkou je, či sa to dá zvládnuť. Podľa môjho názoru v zásade áno.
Americká politická elita je rozštiepená, časť nejakým spôsobom chce reagovať na problémy USA, jedným z nich je migrácia a tá má niekoľko vrstiev. Hovorí sa o hranici s Mexikom, kde by mala byť postavená stena, o počte migrantov všeobecne, niekedy aj o kriminálnych migrantoch, o tých, ktorí buď boli odsúdení, alebo im nebol priznaný štatút občana, ale pohybujú sa ďalej po území Spojených štátov. S týmto majú, samozrejme, oveľa dlhšiu skúsenosť než Európa, pretože takto vlastne Spojené štáty vznikali. Trump reprezentuje skupinu, ktorá hovorí, že je potrebné aspoň kriminálnych migrantov vysťahovať, zatiaľ čo keď sa pozriete do programu Demokratickej strany, je tam jednoznačne napísané, že dnešní migranti sú zajtrajší lekári, právnici, učitelia. Táto veta vynecháva akýkoľvek kondicionál. Otvoril sa veľký rozpor. Merkelová so svojou migračnou politikou predstavuje v podstate to, čo som spomínal z programu Demokratickej strany, naivné poňatie. Samozrejme, že niektorí budú právnici, učitelia, to nepochybne, ale abstraktné poňatie migrácie je nezmysel.
Keď Merkelová alebo Hollande povedia, že si my Európania budeme vládnuť sami, tak ktorí Európania si budú vládnuť sami? Podľa všetkého si tento rok budeme už vládnuť bez Hollanda a možno aj bez Merkelovej. Katastrofálna politika voči migrantom, ktorú predvádzali, je pre značnú časť nemeckej, francúzskej, ale aj českej spoločnosti neprijateľná. To nie je antihumanistické, ale realistické.
Brexit je podľa Trumpa „veľká vec“. V už spomínanom rozhovore uviedol: „Ľudia a štáty chcú svoju vlastnú identitu a Spojené kráľovstvo chce takisto svoju identitu.“ Domnieva sa, že budú EÚ opúšťať ďalšie štáty. Môže tento postoj amerického prezidenta nejako ovplyvniť nálady v členských krajinách? Navyše sa objavila informácia, že európskym lídrom telefonovali ľudia z Trumpovho tímu s otázkou, či chcú opustiť EÚ. Ide iba o sondovanie alebo môže mať budúci prezident viac informácií a hodlá pripravovať scenáre pre možný rozpad Únie?
Neverím tomu, že telefonovali, také veci sa robia inak. Nie je sa kam ponáhľať, aby sa dozvedeli, ako situácia vyzerá. Podľa môjho názoru brexit nie je žiadna katastrofa. Británia, a to má Trump pravdu, okrem iného na vlne konfliktu okolo migračnej politiky, ktorú zavinila Angela Merkelová, sa rozhodla odísť. Neznamená to, že sa hneď zrúti EÚ. Británia dospela k názoru, že súčasná podoba EÚ je pre ňu nevýhodná. Ak sa EÚ spamätá, vytvorí si podmienky, aby bola príťažlivou, môže sa Británia o desať, pätnásť rokov vrátiť. O čo ide? Veď takto fungujú dejiny. Alebo sa EÚ rozpadne, pretože ostatné štáty a národy sa rozhodnú, že im bude lepšie bez nej. Nič dramatické. Dramatické je, keď ľudia začnú uvažovať o vojne, ale ak uvažujú o integračnom zoskupení alebo dospejú k tomu, že ho nejde vylepšiť, nie je to samo osebe katastrofa.
Popri značnej kritike smerom k Európskej únii však budúci 45. prezident Spojených štátov nezľavil ani zo svojich kritických názorov na NATO, ktoré označil za „zastarané“. Trump hovoril o možnom zrušení protiruských sankcií výmenou za dohodu o znížení počtu jadrových zbraní. Je to dobrý obchod alebo nie?
Toto sú nesmierne zaujímavé a dôležité veci. Len sa dajú vykladať dvojakým spôsobom. NATO je zastarané, ale prečo? Je to relikt studenej vojny, zameraný proti Rusku. V tomto zmysle áno. Čo keď budúci prezident Spojených štátov hovorí, že je NATO zastarané, pretože spojenecké krajiny Európy nakupujú málo zbraní z Ameriky? Musíme si počkať, čo vlastne tézou o zastaranosti NATO mysleli. Je to veľmi dôležité rozšifrovať. Pokiaľ ide o jadrové zbrane, samozrejme, ja som stopercentne pre, aby sa znižovali arzenály, aj tak predstavujú overkill, niekoľkonásobné zničenie ľudstva. S týmto heslom prišiel aj Obama pred ôsmimi rokmi a s ním i časť Republikánskej strany. Problém je v tom, že Spojené štáty majú rozrobený projekt strategických zbraní bez jadrových náloží. To znamená, že na raketu umiestnite hlavicu, ktorá má rovnakú trhaciu silu ako jadrová zbraň, akurát nevypúšťa jadrové žiarenie. Keď Američania budú likvidovať jadrové zbrane, ale vyvinú toto, a ostatní také zbrane mať nebudú, naruší sa rovnováha síl v prospech Spojených štátov, čo nie je zdravé. Keď Trump vyhlási, že je potrebné znížiť jadrové arzenály, má stopercentne pravdu, ale nesmie za tým byť schovaná finta, ktorá za Obamu bola. Potom sa to skončilo tak, že sa konali summity o jadrovom odzbrojení bez Ruska. Na čo je summit o odzbrojení bez Ruska? Smiešne.
Pokiaľ ide o sankcie, blokády na ľudí aj ekonomické sankcie, viedlo to k niečomu? Neviedlo. Sú ľudia, ktorým sa nepáči pripojenie Krymu k Rusku, a ľudia, ktorým sa páči. Je potrebné vyjsť z konkrétneho stavu. Nikto Rusko nedonúti, aby sa Krymu zrieklo. Keby bolo vypísané najslobodnejšie referendum na Kryme, môže vždy skončiť tým, že ľudia chcú pripojenie k Rusku. S tým sa musí svet vyrovnať. Ale myslieť si, že potiahneme sankcie donekonečna, keď sú neefektívne a blokujú rozvoj vzťahov po iných líniách? Nezmyselná politika. Podľa všetkého Trump a jeho tím toto chápe a chce zo slepej uličky nejako vybehnúť.
Očakávaný Trumpov príklon k Rusku teraz zmiernilo „grilovanie“ jeho kandidátov do čela niekoľkých rezortov vrátane Rexa Tillersona, ktorý má byť ministrom zahraničia. Ten spolu s kolegami Jeffom Sessionsom, Jamesom Mattisom a Mikom Pompom v Senáte hovorili o Rusku takmer výlučne kriticky. Tillerson dokonca označil anexiu Krymu za protiprávnu. Išlo o ulahodenie niektorým senátorským jastrabom alebo to s blízkymi vzťahy s Kremľom nebude také horúce?
Hovorili sme o tom, že mocenská elita Spojených štátov sa rozštiepila. Pozoruhodným faktorom je, že keď sa štiepila na pozadí kórejskej alebo vietnamskej vojny, tak každá z tých skupín mala za sebou časť hlavných médií. Objavila sa pozoruhodná vec, že väčšina, ak nie všetky mainstreamové médiá Spojených štátov idú proti Trumpovi. V tejto atmosfére ustáť heslá o zmene je takmer nemožné. Trump zatiaľ všetko neuveriteľne zvláda. Prečo to hovorím? Keď sa vrátim ku „grilovaniu“ v Senáte, v tejto atmosfére je možné povedať čokoľvek, uvidíme…
Atmosféra je skutočne šialená. Keď si vezmete, že budúcemu šéfovi rady bezpečnosti štátu Flynnovi vyčítajú, že telefonoval ruskému veľvyslancovi! Preboha, na to tam tí veľvyslanci sú. A na druhej strane, ako to, že toto niekto odpočúva a ešte sa vec dostane do médií?
Vzťah voči Rusku, ale aj voči Číne je, samozrejme, dôležitý. Zo strany Trumpa nejde o lásku, ale je to iné poňatie amerických národných záujmov, zatiaľ racionálnejšie. Keď sa dohodneme, zarobíme, keď sa budeme hádať, prerobíme. Obamovské poňatie vychádzalo z predstavy, že pošleme vojakov k ruským hraniciam a získame výhodu, Trumpovo môže vyznievať tak, že budeme viac obchodovať, svet bude bezpečnejší. Iný typ politiky. Zdá sa nesmierne zložité niečo také presadiť, ale na druhej strane môže byť všetko aj veľmi jednoduché, pretože Amerika má velikánske problémy a mnoho ľudí z mocenskej elity vie, že riešiť tieto problémy je prioritné, a nie sa hrať na niekoho, kto ovláda svet. Musí riešiť zadlženie, rozpínanie sociálnej diferenciácie, šialenú kriminalitu. USA sa musia uzdraviť a nepomôžu im sankcie alebo posielanie tankov do Poľska.
Čo sa týka ekonomiky, Trump tiež varoval, že zavedie clo vo výške 35 percent na automobily, ktoré chce nemecká firma BMW vyrábať v Mexiku a exportovať do Spojených štátov amerických. Hrozil aj ďalším výrobcom automobilov. Ak sa z varovania stane realita, k čomu trend povedie?
To je zásadná otázka. Otázky zahraničnopolitické sú relatívne druhoradé. Trump chce urobiť USA znovu veľkými a súčasťou tohto poňatia je: musíme sa oprieť o domácich podnikateľov, nie o tých, čo sa hrajú niekde v zahraničí. Základný rozpor vo vnútri majetkovej a mocenskej americkej elity. Niektorí podnikatelia nie sú ochotní akceptovať poňatie globalizácie, ktoré podporovali doteraz. Ako vrátiť prácu do Spojených štátov, ktorá bola doteraz takzvane outsorcovaná? Výroba išla za lacnejšou pracovnou silou do zahraničia a Spojené štáty tovar dovážali namiesto toho, aby vyrábali, narastala nezamestnanosť, objavovali sa vysťahované mestá. Jedným z nástrojov, ako situáciu zmeniť, je 35 % daň, nie som si ale ani trošku istý, či pomôže. Časť výroby sa možno stiahne do Spojených štátov, ale zároveň zdražejú. To je prvý problém. A druhý je, že je logické presadzovať najmodernejšiu výrobu, takže síce porastie HDP, ale neporastie zamestnanosť. To je veľmi zložitá situácia, ktorá nikde nie je odskúšaná. Pravdepodobne oveľa úspešnejší bude Trump v projektoch výstavby infraštruktúry v Spojených štátoch. Zahraničná politika je do značnej miery o dobrej vôli, ale toto je o schopnosti preinvestovať, zvýšiť kvalifikovanú prácu… To je oveľa ťažšie.
Pozrime sa na takmer ukončenú osemročnú Obamovu éru. Možno podľa vašej mienky vypichnúť niečo, čo v súvislosti s Obamovou vládou utkvelo ľuďom v pamäti najviac? Ako sa zapíše do histórie?
Osem stratených rokov. Problémy, ktoré Amerika mala, sa zväčšili. Maximum, čo dokázal, čiže ObamaCare, má životnosť tak dva mesiace. Zisk je takmer nulový. Pokiaľ ide o zahraničnú politiku, vidíme nárast konfliktov. Aj to pozitívne, čo dosiahol, či už urovnanie vzťahov s Kubou, alebo jadrová dohoda s Iránom, môže mať opäť strašne krátku životnosť. Predstavuje obrovské sklamanie a premeškanú príležitosť. Keď sa pozriete na jeho prejav na rozlúčku, vrátil sa k najhorším tradíciám v americkej politike, predstave výnimočnosti Spojených štátov a ich predurčeniu viesť svet. S tým, keď ide niekto dnes na globálny politický trh, nutne vyvolá, keď nie úsmev, tak zákulisné úškrny. Ak sa má svet pohnúť dopredu, musia sa veľmoci dohodnúť ako rovné. Keď sa takto nedohodnú, tí, čo budú postavení mimo, sa začnú búriť. Obamov prístup sa podľa môjho názoru ukázal ako nešťastný.
